Ministerka školstva M. Lubyová rokovala v Rade OECD o problémoch vzdelávania

Paríž/Bratislava 23. mája (TASR) – Ministerka školstva Martina Lubyová sa zúčastnila v stredu a vo štvrtok v Paríži ako členka tímu slovenskej vlády vedeného premiérom Petrom Pellegrinim na rokovaniach Rady OECD na úrovni ministrov. TASR o tom vo štvrtok informoval tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR).

Témou zasadnutia bolo “Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy”. Pre rezorty školstva, vzdelávania a zručností zúčastnených krajín bola osobitne významná časť zasadnutia o posilňovaní postavenia ľudí v spoločnosti v digitálnom veku prostredníctvom súhry verejných politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zručností.

Ministerka Lubyová viedla na zasadnutí skupinové diskusie ministrov, ktoré potvrdili význam budovania národných stratégií zručností založených na medzinárodnej praxi. OECD sa v tejto oblasti špecializuje od roku 2012 a za jej pomoci prijalo alebo modernizovalo svoju národnú legislatívu v uvedenej oblasti viac ako desať členských krajín OECD. Ministri privítali revíziu Stratégie OECD pre zručnosti, ktorá okrem iného zvyšuje zameranie tejto špecializácie na schopnosť systémov vzdelávania a zručností zabezpečiť vyššiu dôstojnosť zamestnania a väčšie istoty ľudí na trhu práce ovplyvnenom narastajúcou mierou digitalizácie.

Slovenská republika na takejto stratégii intenzívne spolupracuje s OECD pod vedením ministerstva školstva a v úzkej spolupráci s ostatnými ministerstvami a špecializovanými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti školstva, celoživotného vzdelávania, odborného a podnikového vzdelávania, opatrení a programov pomoci na trhu práce a za účasti ďalších odborných asociácií. Slovensko vychádza zo svojich národných skúseností a v OECD sa aktívne zasadzuje za silné mechanizmy podpory pre ľudí, ktorých práca je vystavená negatívnym účinkom digitalizácie a ďalších globálnych trendov. Pomocou národnej stratégie zručností, ktorá by sa v SR mala prijímať začiatkom roka 2020, sa posilní rozsah aj úroveň týchto mechanizmov v podmienkach SR.

Ľudí treba digitálne vzdelávať, pretože digitálna transformácia zmení trh práce

Bratislava/Paríž 23. mája (TASR) – V prípade, ak nebudeme ľudí digitálne vzdelávať, jedného dňa sa zobudíme a budeme mať na Slovensku armádu nezamestnaných. Digitálna revolúcia, ktorá zásadným spôsobom od základu overí stabilitu pilierov našej ekonomiky a prinesie nové spôsoby podnikania, si totiž vyžiada aj nové pracovné zručnosti a kompetencie. O budúcich formách zamestnania, potrebných zručnostiach a potrebe vyhovujúceho vzdelania v digitálnom veku, na ktorých podobe musí spolupracovať široká skupina spoločenských aktérov, hovoril v rámci zasadnutia Rady ministrov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši.

Slovensko je veľmi úspešné v automobilovom priemysle, kde patrí medzi najväčších producentov na svete. „Automobilový priemysel sa vyvíja, pričom rôzne pracovné pozície sa časom zautomatizujú a nahradia robotmi. Tu už nie je otázka „či“, ale „kedy“, a tak sa môže náš úspešný príbeh čoskoro stať minulosťou,“ povedal vicepremiér Richard Raši. Ak sa neprispôsobíme a naši zamestnanci nezískajú vyhovujúce kompetencie, okrem armády nezamestnaných, ktorá sa môže stať realitou v dôsledku práve chýbajúcich kvalifikácií a zručností, stratíme aj konkurencieschopnosť. Táto téma je podľa podpredsedu vlády však oveľa širšia, má veľmi komplexný charakter a treba sa ňou intenzívne zaoberať.

Aby bolo možné tento proces systémovo uchopiť hneď od začiatku, vláda SR nedávno schválila Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030. Materiál definuje priority a národnú politiku v oblasti digitálnej agendy. Jej hlavnou víziou je urobiť zo Slovenska do roku 2030 modernú krajinu s inovačným a ekologickým priemyslom, ktorá bude schopná ťažiť zo vzdelaných ľudí a rozvinutej digitálnej ekonomiky založenej na údajoch. V blízkej dobe bude na stratégiu nadväzovať prvý akčný plán desiatok opatrení, ktoré ju dostanú do praxe.

Keďže digitálna doba nie je už len scéna zo sci-fi filmu, musíme na ňu vhodne reagovať. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) tak už viacerými spôsobmi robí. Jednou aktivitou je IT Fitness Test, ktorý zisťuje úroveň digitálnych zručností obyvateľov. Našim cieľom je zmeniť prístup najmä smerom od základných škôl. Aby sa tak stalo, treba najskôr vzdelávať tých, ktorí budú vzdelávať ďalších, a to na Slovensku robíme cez iniciatívu IT Akadémia. Dobrých projektov je ale ďaleko viac.

„Robíme maximum pre to, aby sme podporili iniciatívu Národná koalícia pre digitálne zručnosti a zamestnanosť a spoločne naprieč vládou, akademickým sektorom a IT spoločnosťami zvyšovali úroveň digitálnych schopností a zručností obyvateľov,“ vysvetlil Richard Raši. Slovensko sa vynakladá najväčšie možné úsilie na to, aby boli obyvatelia a zamestnanci na digitálnu transformáciu pripravení.

Potreby na trhu práce sa budú vplyvom digitálnej transformácie meniť, a tak OECD identifikovala súbor politických opatrení. Patrí medzi ne napríklad lepšie riadenie systému nadobúdania zručností, celoživotné vzdelávanie podľa potrieb pracovného trhu, posilnenie stredného odborného vzdelávania a podnikového vzdelávania či presnejšia klasifikácia a regulácia novovznikajúcich neštandardných foriem zamestnania. Zamerať sa však treba aj na tie služby zamestnanosti, ktoré poskytujú finančnú aj rekvalifikačnú podporu zamestnancom, ktorí si hľadajú novú prácu, pretože ich pracovné miesto pre automatizáciu zaniklo.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj odhaduje, že až 40 percent pracovných miest, ktoré v súčasnosti v niektorých krajinách OECD existujú, pre automatizáciu, robotizáciu a aplikáciu umelej inteligencie v priemysle zanikne. Najviac ohrozené vplyvom nových trendov sú práve Slovensko, Litva, Turecko a Grécko. Preto treba ľudí na trhu práce rekvalifikovať a robiť iné aktívne opatrenia.

V rámci slovenského predsedníctva sa na zasadnutí Rady ministrov OECD schválili odporúčania pre umelú inteligenciu, deklarácia k inováciám vo verejnom sektore a ďalšie významné dokumenty. Osobitným úspechom slovenského mandátu je, že dokázalo zabezpečiť k uvedeným strategickým materiálom aj podporu USA, čo sa nestalo za ostatné dva roky. Ministri 36 členských štátov nakoniec vyzvali OECD, aby ďalej intenzívne pokračovala v analyzovaní vhodných technických riešení a nástrojov pre úspešné zvládnutie digitálnej transformácie.