Mladých ľudí láka štúdium a práca v zahraničí

Negatívny trend – útek mladých a vzdelaných ľudí zo slovenského pracovného trhu stále pokračuje. Podľa posledného sčítania obyvateľov pracuje v zahraničí vyše 400 tisíc osôb, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku. Je to spôsobené hlavne tým, že Slovensko nie je atraktívnou krajinou pre talentovaných ľudí, neposkytuje adekvátne podmienky pre ich uplatnenie a rozvoj a nevytvára prostredie, ktoré by ich prilákalo.

Každý piaty vysokoškolák študoval v zahraničí

Trend odchodu mladých talentovaných ľudí zo Slovenska sa nepodarilo zmierniť ani počas posledných rokov. Do zahraničia odchádza stále vyšší podiel absolventov našich stredných škôl. V roku 2019 študovalo v zahraničí viac ako 20 % zo všetkých študentov vysokých škôl. Najviac z nich v susednom Česku, ďalej v Spojenom kráľovstve a v Maďarsku. Počet študujúcich v Dánsku sa rapídne zvýšil, čím sa táto krajina prebojovala na štvrté miesto rebríčka krajín s najväčším zastúpením študentov odídených do zahraničia. Naopak Rakúsko na atraktivite stráca.

Po získaní titulu v zahraničí sa domov vracia iba polovica slovenských absolventov

Samotné štúdium či pracovná skúsenosť v zahraničí je vnímaná pozitívne. Navrátilci so sebou totiž prinášajú novozískané vedomosti a zručnosti, ktoré môžu uplatniť doma. Problém nastáva až vtedy, keď sa tieto osoby po doštudovaní alebo po získaní praxe rozhodnú ostať žiť a pracovať v zahraničí. Podstatná časť absolventov sa zamestná v tom štáte, v ktorom ukončili vysokoškolské štúdium, čo má viacero negatívnych dopadov na slovenskú ekonomiku.

Najčastejšou cieľovou destináciou, kam Slováci odchádzajú už za štúdiom na vysokej škole a následne tu zostávajú pracovať a žiť, je Česká republika. Štruktúra pracovných pozícií, ktoré obsadzujú obyvatelia SR v Česku, sa v priebehu rokov zásadne zmenila, bohužiaľ, z pohľadu Slovenska k horšiemu. Zatiaľ čo v roku 2012 pracovali slovenskí občania v ČR najčastejšie ako kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, alebo na pozíciách operátorov a montérov strojov a zariadení, v roku 2021 už boli na čele rebríčka triedy špecialisti a technici a odborní pracovníci.

Negatívne dopady odlivu mozgov na Slovenskú ekonomiku

Odliv mozgov negatívne ovplyvňuje viaceré oblasti hospodárstva, jednotlivé jeho odvetvia, zamestnanosť i demografiu. Slovenská ekonomika prichádza najmä o mladú a kvalifikovanú pracovnú silu, o jej vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si so sebou odnáša, o finančné zdroje, ktoré boli vynaložené na ich vzdelávanie, o dane, poplatky, odvody a mzdy, ktoré by boli vyprodukované a realizované na našom území. Negatívne sa odliv talentov a mozgov teda podpisuje aj na slovenskom trhu práce ako nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a tento nedostatok je ešte znásobený aj odchodom starších ročníkov a starnutím populácie. Únik mozgov je preto problémom nielen pre štátny rozpočet, ale aj dôchodkový systém a zdravotníctvo. Ďalšími dlhodobými negatívnymi dopadmi odlivu mozgov sú napríklad strata v oblasti intelektuálneho potenciálu, v možnostiach rozvoja spoločnosti, ako aj v oblasti celkového politického, sociálneho a kultúrneho života krajiny. Každá krajina, Slovensko nevynímajúc, ktorá nedokáže zastaviť tento negatívny trend, devalvuje svoju budúcnosť.

Najviac obyvateľov pracujúcich v zahraničí pochádza z Košického a Prešovského kraja. Za nimi nasleduje Nitriansky a Bratislavský kraj a najmenej občanov SR, aj keď ide stále o vysoké čísla, ktorí pracujú v zahraničí, má trvalý pobyt v Trenčianskom a Trnavskom kraji.

Slovensko prichádza v dôsledku odlivu mozgov najmä o pracovníkov v týchto segmentoch trhu práce:

• Zdravotníctvo, sociálne služby,

• Informačné technológie a telekomunikácie,

• Administratíva, ekonomika, manažment,

• Elektrotechnika,

• Automobilový priemysel a strojárstvo,

• Stavebníctvo, geodézia a kartografia,

• Vzdelávanie, výchova a šport,

• Kultúra a kreatívny priemysel,

• Chémia a farmácia,

• Voda, odpad a životné prostredie.

Únik mozgov je fenomén ovplyvňovaný množstvom faktorov a v konečnom dôsledku ide o subjektívne rozhodnutie dotknutých osôb. Príčin odchodu, respektíve faktorov, ktoré ovplyvňujú obyvateľov SR emigrovať do zahraničia za štúdiom, prácou či životom, je veľké množstvo. Najčastejšie je to napríklad nižšia ekonomická úroveň SR oproti iným krajinám, všadeprítomná korupcia a klientelizmus, slabé financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja, štruktúra ekonomiky s nižšou váhou intelektuálne náročných činností, prekážky v podnikaní, byrokracia a regulácia prostredia, politická radikalizácia, intolerancia, ako aj výrazná regionálna diferenciácia v malej krajine. Naopak, to čo Slovákov do zahraničia láka, je vyššia ekonomická a kultúrna úroveň cieľovej destinácie, vyššia úroveň vysokoškolského vzdelávania, vyššie mzdy, vyspelejší inštitucionálny rámec, lepšie spravovaná spoločnosť („funkčný štát“), štedrejší systém sociálneho zabezpečenia a väčšia ponuka atraktívnych pracovných miest.

Rad faktorov ovplyvňujúcich rozhodnutie o emigrácii je tvorený rôznymi oblasťami od (ne)kvality prostredia, cez ľudské zdroje, až po infraštruktúru. Preto to nie je problém, ktorý by sa dal riešiť iba opatreniami cielenými úzko a špeciálne na samotný migračný proces. Odliv mozgov je prierezovým problémom, ktorý je nutné riešiť komplexne, nielen cez migračné politiky, politiky trhu práce, ale predovšetkým prostredníctvom zmeny celkovej štruktúry ekonomiky i charakteru rozvíjajúcich sa činností.

Ak má človek dlhodobý problém, ak sa mu nedarí uspieť, musí niečo vo svojom živote zmeniť. Musí si určiť priority, stratégiu a prestaviť svoj „mindset“. A rovnako je to aj s krajinou. Riešenie leží na pleciach politikov. Naše politické prostredie nepriťahuje cieľavedomé osobnosti s víziou, negeneruje zmysluplné idey a stratégie. A keďže žiadna zmena k lepšiemu nie je ani na obzore, dá sa predikovať, že útek schopných a vzdelaných sa ani v ďalších rokoch nezastaví.