Verejná správa potrebuje inovácie

Novinky nie sú možné iba v rámci súkromného sektora. Aj vlády môžu reformovať a k tomu ich majú dotlačiť občania vo voľbách.

V marci roku 2020 sa kormidla na Slovensku ujala nová vláda, označovaná prívlastkom vláda zmeny. Predstavitelia novej vlády deklarovali pomerne veľké reformné ambície v rôznych oblastiach života, aj v oblasti verejnej správy. Reformné zámery z oblasti verejnej správy boli zapracované do programového vyhlásenia vlády, kde boli podrobnejšie definované v rámci častí Efektívna verejná správa a Boj s byrokraciou.

Z programových priorít smerovaných na sektor verejnej správy by sa mohla zdôrazniť napríklad dátová integrácia, zefektívnenie komunikácie medzi úradmi, znižovanie administratívnej záťaže, optimalizovanie procesov vo verejnej správe, plná elektronizácia a automatizácia vybraných procesov vo verejnej správe, zmena modelu financovania samospráv či posúdenie možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy. V programovom vyhlásení vlády je spomínané aj to, že vládna komisia pripraví komplexnú reformu verejnej správy, ktorá bude predložená na politické rokovania.

Dá sa povedať, že reformné ciele v oblasti verejnej správy zadefinované v programovom vyhlásení vlády sú pomerne ambiciózne. Ani po vyše roku od parlamentných volieb však nenastal výrazný posun v rámci systémovej reformy verejnej správy. Samozrejme, treba brať do úvahy skutočnosť, že hlavná pozornosť bola sústredená na boj s pandémiu. Ak však chce vláda naštartovať veľkú reformu verejnej správy, tak by bolo žiaduce spustiť ju v prvej polovici vládnutia. Pritom na potrebe systémových reforiem vo verejnej správe panuje v rámci vládnej koalície zhoda, problémom však môže byť dohoda na ich konkrétnej podobe.

Stále odkladaná komunálna reforma

Asi za najpotrebnejšiu reformu vo verejnej správe je možné označiť komunálnu reformu, ktorej cieľom je, aby sa malé obce spájali vo výkone svojich originálnych i prenesených kompetencií. Na Slovensku totiž máme takmer tritisíc obcí, pričom až dve tretiny z nich tvoria obce s menej ako tisíc obyvateľmi. Obecné úrady v takýchto malých obciach dokážu len ťažko v požadovanej kvalite zabezpečiť všetky zákonom stanovené kompetencie.

Systém, v ktorom má aj najmenšia obec zabezpečovať rovnaké kompetencie ako najväčšie mestá, je potrebné v rámci komunálnej reformy zmeniť. Procesom spájania malých obcí (municipalizáciou) si prešla väčšina štátov v Európe a v záujme efektívnej samosprávy a kvality poskytovaných služieb sa tejto reforme nevyhne ani Slovensko. Hlavným faktorom, ktorý brzdí komunálnu reformu, je neochota politikov púšťať sa do tejto citlivej témy. Pritom výsledkom municipalizácie nie je zánik pôvodných malých obcí, ale len efektívnejší a profesionálnejší výkon samosprávnych činností v rámci spoločného obecného úradu, ktorý by sídlil v „spádovej obci“ a bol obecným úradom zároveň aj pre okolité menšie obce.

V prípade komunálnej reformy by nevyhnutnosťou bola aj zmena systému financovania miestnej samosprávy tak, aby bola finančne oveľa autonómnejšia od štátu a dokázala z vlastných zdrojov pokryť nielen bežný chod, ale aj väčšie investície. Treba otvorene povedať, že to, čo dlhé roky brzdí komunálnu reformu, je takmer výhradne politická nevôľa a nedostatok odvahy pustiť sa do tejto náročnej, no potrebnej reformy. Spojené voľby do samospráv (obce i VÚC) budú už v roku 2022. Teda ak sa v blízkom čase na vládnej úrovni neotvorí téma komunálnej reformy, tak sa dá predpokladať, že bude opäť odsunutá do zabudnutia.

Zavádzanie inovácií

Zlepšenie verejnej správy možno dosiahnuť aj pomocou zavádzania inovácií a implementovaním príkladov dobrej praxe, ktoré úspešne fungujú v zahraničí alebo v súkromnej sfére. Pritom naplnenie požadovaného cieľa, napríklad zrýchlenie vybavenia určitej verejnosprávnej agendy, sa dá dosiahnuť práve inováciami.

Elektronizácia služieb verejnej správy, digitalizácia, dátová integrácia, zavádzanie nových technológií a smart riešení, zlepšovanie e-Governmentu, rezortné plánovanie, implementovanie nových postupov či znižovanie administratívnej záťaže. Tieto inovácie sa na rôznych stupňoch verejnej správy dajú presadzovať aj autonómne a bez veľkej centrálne riadenej reformy verejnej správy. Pritom nie je nutné vynájsť koleso, ale stačí sa len inšpirovať kolegami zo zahraničia alebo inovátormi zo súkromného sektora.

Žiaľ, pri verejnej správe neexistuje konkurenčný tlak ako v súkromnom sektore, ktorý núti firmy neustále inovovať. Preto tlak na zavádzanie inovácií vo verejnej správe musí prichádzať najmä od občanov – voličov. Čiastočne môže k zavádzaniu inovácií prispieť aj stav verejných financií (obmedzené zdroje štátneho rozpočtu), ktorý bude nútiť verejnú správu fungovať efektívnejšie. Jedno je isté, nie je nevyhnutné čakať na politický konsenzus a spustenie veľkej reformy verejnej správy. Impulzom na zlepšovanie verejnej správy môže byť práve zavádzanie inovácií a implementovanie príkladov dobrej praxe.