Spravodajstvo
Lesezeit 06:36
Spravodajstvo
Kategorie:
Spravodajstvo

Drevospracujúci priemysel inovuje

Najnovšie technológie sa využívajú aj na píle. Recyklácia suroviny umožňuje napríklad šetriť nemalé množstvá rastlého dreva. Na Slovensku je však v rámci tejto problematiky potrebná osveta.

Najnovšie technológie sa využívajú aj na píle. Recyklácia suroviny umožňuje napríklad šetriť nemalé množstvá rastlého dreva. Na Slovensku je však v rámci tejto problematiky potrebná osveta.

Umelá inteligencia, roboty, kamery, laser, cirkulárna ekonomika. Pojmy, pri ktorých by človek neočakával, že sa s nimi stretne na píle pri lese. Podľa Sektorovej rady pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel (www. sustavapovolani.sk) si najnovšie technológie nachádzajú miesto aj pri spracovaní dreva a menia tak aj požiadavky a nároky na zamestnancov. V investičných zámeroch reflektujúcich inovačné trendy vidia riešenie nedostatku dreva, znižovania environmentálnej záťaže a zvyšovania pridanej hodnoty aj dvaja najväčší spracovatelia drevnej suroviny na Slovensku.

Sedem rokov trvalo spoločnosti Kronospan, s. r. o., vo Zvolene, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu s históriou siahajúcou do roku 1897, kým si pre svoju výrobu veľkoplošných materiálov vytvorila sieť dodávateľov schopných triediť použité drevo a drevené výrobky vhodné na recykláciu.

Kým na začiatku v Kronospane recyklovali necelých osemtisíc ton dreva ročne, dnes od výrobcov nábytku, samospráv, zberných dvorov a spracovateľov odpadu zozbierajú až 80-tisíc ton tejto cennej suroviny. Ušetria tak rovnaké množstvo takzvaného rastlého dreva, ktoré by skončilo vo veľkoplošných materiáloch používaných vo výrobe nábytku a v inej drevárskej výrobe.

„Podľa našich prepočtov je ročný potenciál recyklovateľného dreva na Slovensku až 150-tisíc ton ročne, no na dosiahnutie takéhoto množstva potrebujeme ešte nemálo práce, a to predovšetkým s osvetou,“ hovorí Ing. Daniel Huliak, konateľ spoločnosti Kronospan, s. r. o., Zvolen.

V súčasnosti je spoločnosť nielen najväčším výrobcom drevotrieskových a masívnych lepených dosiek u nás, ale v jej areáli sa nachádza aj najväčšia píla na Slovensku na spracovanie bukovej guľatiny s vysokou automatizáciou výrobného procesu. Spoločnosť využíva najmodernejšie softvérové a logistické riešenia. Potvrdzuje tým svoje líderstvo v efektivite výroby a v ekologickom prístupe a myslení pri finalizácii suroviny. Od roku 2003 spoločnosť Kronospan, s. r. o., Zvolen investovala do obnovy a inštalácie nových technológií v niekoľkých cykloch 209 miliónov eur z vlastných zdrojov. Dôkazom dlhodobého strategického plánovania je aj inštalácia spomínanej najmodernejšej píly na spracovanie bukovej guľatiny, ktorú zrealizovali v roku 2017 spolu s rekonštrukciou haly a inštaláciou novej linky na impregnovanie dekoračných papierov určených na povrchovú úpravu drevotrieskových dosiek. Ďalším krokom bola investícia do výrobnej linky na spracovanie recyklovateľnej drevnej suroviny. Tieto posledné inovácie stáli Kronospan 48 miliónov eur.

„Recyklácia nie je len samoúčelný a módny trend. Jej pozitívne dôsledky si uvedomíme, keď rozmeníme na drobné fakt, že tona recyklovateľného dreva ušetrí 1,5 stromu a bude naďalej viazať v sebe oxid uhličitý (CO2 ), ktorý by sa do ovzdušia uvoľnil buď pri spaľovaní tohto dreva, alebo pri jeho voľnom rozklade v prírode,“ dodáva Ing. Daniel Huliak.

Ročne dokáže nadnárodná spoločnosť Kronospan, s. r. o., viazať až 25,7 milióna ton CO2 vo svojich 25 miliónoch kubických metrov výrobkov (dosiek na báze dreva). Aj to je nezanedbateľný prínos k ochrane životného prostredia a boju s klimatickou krízou. V týchto dňoch pripravuje Kronospan, s. r. o., vo Zvolene investíciu 150 miliónov eur do technológie na výrobu drevovláknitých dosiek strednej hustoty, známych pod skratkou MDF, ktoré využívajú nábytkárske a drevostavbárske firmy nielen u nás, ale aj v zahraničí. Investičný zámer je momentálne v procese posudzovania EIA, vplyvu na životné prostredie, a jeho realizácia by mohla priniesť nielen najmodernejšiu technológiu, ale i nové sofistikované pracovné miesta a pridanú hodnotu vo výrobkoch pre slovenskú ekonomiku. Navyše, takáto technológia umožní firme na výrobu drevovláknitých dosiek spracovať aj menej kvalitné drevo z kalamitných ťažieb, ako aj odpadové drevo z píl či drevo zo starých zrecyklovaných paliet.

Zvýšiť podiel finalizácie ihličnatého dreva, to je zámer, ktorý svojou investíciou sleduje jeden z najväčších piliarskych spracovateľov u nás PRP, s. r. o., v Tomášovciach pri Lučenci.

„Slovenský piliarsky priemysel je viac-menej stabilizovaný a orientuje sa na výrobu predovšetkým stavebného reziva, čo je prvý stupeň finalizácie dreva,“ vysvetľuje Igor Sitár, generálny riaditeľ spoločnosti a dodáva: „U nás sme sa rozhodli pre zvýšenie finalizácie ihličnatého dreva predovšetkým kvôli tomu, aby sme vyrábali výrobky s vyššou pridanou hodnotou a pomohli tak saturovať najmä slovenský drevostavbársky trh.“

Zvýšený dopyt v USA a Číne v posledných mesiacoch vyvolal na Slovensku, ale aj v celej Európe akútny problém nedostatku stavebného dreva (hranoly KVH a BSH, ktoré sa používajú ako nosné stavebné konštrukčné prvky v stavbách na báze dreva). Zámer spoločnosti PRP, s. r. o., však vznikol dávno pred týmto obdobím, kým sa zrealizuje, prejde ešte niekoľko mesiacov. Jeho unikátnosť spočíva v inovačných technológiách, ktoré v linkách na výrobu KVH a BSH hranolov budú použité.

Súčasťou bude aj automatická linka na hobľovanie a rozpiľovanie sušeného reziva. Každý kus reziva bude pomocou kombinácie laserov, skenerov, kamier a röntgenu zmeraný z hľadiska hustoty, elasticity, vlhkosti a pevnostných charakteristík. Výsledky meraní bude vyhodnocovať umelá inteligencia pomocou funkcie „deep learning“. Výhodou systému je zamedzenie akejkoľvek chybovosti a možnosť výroby produktov v súlade s najprísnejšími normami. Rýchlosť linky zase zabezpečuje optimálne výrobné náklady. Nadväzovať bude plne automatická veľkokapacitná linka na výrobu nadpájaných masívnych nosníkov (KVH) a pozdĺžne laminovaných nosníkov (BSH). Výroba bude riadená inteligentným informačným systémom a tok materiálu bude obsluhovaný a manažovaný automatickým skladom vstupného materiálu, medziskladu a automatickým „komisionovacím“ skladom hotových výrobkov.

„Investície sú v tejto chvíli vo fáze finalizácie projekčných riešení. Po spustení projektov plánujeme pokračovať v investíciách do výroby ďalších produktov v oblasti plošných materiálov, hlavne priečne laminovaného CLT. Naším zámerom je poskytnúť slovenskému spotrebiteľovi celú škálu drevených prvkov modernej architektúry a zároveň tým prispieť k znižovaniu environmentálnej záťaže, ktorú vytvára tradičné stavebníctvo,“ pokračuje Igor Sitár a dodáva: „Celodrevené domy sú ideálnym riešením pri celospoločenskej snahe o zmierňovanie vplyvov na životné prostredie. Plánované výrobné technológie majú dostatočnú kapacitu pokryť celú súčasnú potrebu slovenského trhu.“

Celková investícia má v krátkodobom investičnom horizonte hodnotu približne 35 miliónov eur, v strednodobom horizonte pri doplnení výroby plošných materiálov až 70 miliónov eur.

Pripravili: PhDr. Peter Zemaník, prezident Zväzu spracovateľov dreva SR a Ing. Zuzana Čierna, TREXIMA Bratislava, tajomníčka Sektorovej rady pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel   Foto:  TASR