Kto vylieči slovenské zdravotníctvo?

Slovensko čelí akútnemu nedostatku lekárov aj sestričiek. Populácia navyše starne, a tak sa problém kvôli vyšším nárokom opäť prehĺbi.

Zavádzanie nových digitálnych inovácií znamená potrebu na jednej strane kontinuálneho vzdelávania, ako aj dopĺňania novej pracovnej sily. Slovensko sa prvé dve desaťročia po transformácii ekonomiky stretávalo najmä s vysokou mierou nezamestnanosti a dostatkom lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily.

Táto situácia sa zmenila. V rámci sektora zdravotníctvo a sociálne služby sa už desaťročie pred nástupom pandémie covid-19 začal prejavovať trend nedostatku zamestnancov, ktorý bol citeľný v časoch hromadných výpovedí v zdravotníctve v roku 2011. Pokles nezamestnanosti sprevádzaný starnutím zamestnancov a odlev mozgov výrazne sťažuje výmenu pracovnej sily.

Sektorovo riadené inovácie

Tieto trendy monitoruje, analyzuje a súčasne ponúka možné riešenia aj východiská Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov. Stratégia pre sektor zdravotníctva a sociálnych služieb je jednou z 24 komplexných stratégií, ktoré sú výsledkom práce množstva expertov v rámci Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike.

Stratégie zadefinovali poslanie sektorov v horizonte do roku 2030, prezentujú strategickú analýzu sektorov prostredníctvom PESTLE a SWOT analýz a identifikujú predpokladané vývojové tendencie do roku 2030 s ohľadom na ľudské zdroje a inovácie a s dôrazom na demografické špecifikácie. Výsledkom týchto stratégií je identifikácia regionálneho dopytu po zamestnaniach a miera dostupnosti pracovnej sily. Jej nedostatok môže spôsobiť v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb významné problémy, na ktoré je potrebné sa pripravovať.

V zdravotníctve sa do roku 2025 očakáva dodatočná potreba ľudských zdrojov na úrovni 20,4 tisíca pracovníkov, čím sa zaraďuje na druhé miesto hneď za stavebníctvo, kde je dodatočná potreba ľudských zdrojov iba o 100 pracovníkov vyššia. Zároveň cítiť vplyv digitálnej transformácie. Vidieť, že oproti iným odvetviam je zdravotníctvo automatizáciou relatívne málo ohrozené. Proces môže ohroziť 21 percent pracovných miest, zatiaľ čo výrobný sektor má mieru ohrozenia na úrovni 45 percent a maloobchod a veľkoobchod na úrovni 34 percent. To však bude znamenať, že automatizácia má nižší potenciál kompenzovať dodatočnú potrebu pracovnej sily a zároveň si bude vyžadovať rekvalifikáciu zamestnancov na to, aby mohli maximalizovať pridanú hodnotu technológií. Medzi najvýznamnejšie technológie s významným vplyvom na sektor zdravotníctva patria materiály novej generácie, aplikovaná umelá inteligencia, bio revolúcia, dôveryhodná architektúra a budúce programovanie.

Zavádzanie noviniek bude prebiehať regionálne nevyváženým spôsobom, čo ovplyvní nielen atraktivitu práce, ale zvýrazní aj regionálne rozdiely v súvislosti s dosahmi pandémie covid-19. Výsledkom bude aj regionálna koncentrácia pracovných miest.

Výrazné starnutie populácie

Z hľadiska regionálne špecifických problémov sa dostáva do popredia aj trend starnutia pracovnej sily. Priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku dosiahol úroveň 53,9 roka, čo je v porovnaní s inými krajinami tesne pred Českou republikou, kde je to 53 rokov.

Podobný trend nastáva pri zdravotných sestrách, ktorých priemerný vek stúpol v roku 2021 na úroveň 47 rokov, pričom nad 60 rokov malo vyše 5 290 z nich. Výsledkom týchto trendov bude nárast počtu lekárov a zdravotných sestier odchádzajúcich do dôchodku. Slovensko tiež dosahuje jednu z najnižších úrovní v počte zdravotných sestier na 1 000 obyvateľov. Priemerný počet sestier na 1 000 obyvateľov v rámci Európskej únie je na úrovni 8,4. Na Slovensku je to iba 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov. Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť porovnateľný priemerný počet sestier ako v Únii, potrebovalo by dosiahnuť úroveň 46-tisíc sestier, reálne však u nás pracuje iba 31 309 sestier. Chýba teda viac ako 14-tisíc sestier. Tieto deficity môže ešte zosilniť regionálny kontext, teda rôzne schopnosti a možnosti regiónov obsadzovať požadované pracovné miesta.

Do nie najlepšej situácie vstupujú aj ďalšie negatívne faktory: mobilita pracovnej sily a starnutie obyvateľstva, ktoré si vyžaduje zdravotnú starostlivosť. Tým, že viac ľudí bude vyžadovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť, sa dopyt po týchto typoch starostlivosti zvýši, najmä v regiónoch, kde starnúce obyvateľstvo nebude mať korešpondujúcu mladú pracovnú silu na zabezpečenie týchto služieb.

Naši lekári v cudzine

Migrácia zdravotníkov v posledných desaťročiach rastie, najmä z krajín, v ktorých sú nestabilné systémy. V mnohých z nich sa za posledných 30 rokov počet migrujúcich zdravotníkov zvyšoval o viac ako päť percent ročne. Negatívnym dôsledkom trendu je neschopnosť niektorých krajín zabezpečiť práva obyvateľov na riadnu starostlivosť.

Súčasná štruktúra verejnej správy nie je efektívna. Riešenia v rámci sektorovej stratégie ľudských zdrojov musia konfrontovať doterajšiu nedostatočnú územnú previazanosť, adresnosť a koordináciu sektorových politík v spojení s nedostatočnou mierou využívania princípu subsidiarity a rozdelenia rozhodovacích právomocí a zdrojov medzi jednotlivé úrovne verejnej správy. Tento prístup dlhodobo znižoval efektívnosť využitia verejných zdrojov. Obce do 250 obyvateľov poskytujú na výkon správy až polovicu všetkých svojich výdavkov. Naopak, obce s počtom obyvateľov od päťdo 100-tisíc dokážu až 90 percent výdavkov alokovať do poskytovania verejných služieb.

Novými krokmi musí byť nastavená podpora zamestnancov pri rekvalifikácii. Opatrenia sa musia zamerať aj na podporu ich schopnosti prispôsobovať sa inováciám. Súčasťou trendu musí byť aj podpora uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a vzdelávania dospelých. Musí existovať spätná väzba obsahov odborného vzdelávania a študijných programov vysokých škôl s aktuálnymi trendmi v oblasti digitalizácie, automatizácie systémov riadenia, umelou inteligenciou alebo kybernetikou.