Mzdy a vzdelanie: Do akej miery sú mzdy ovplyvnené úrovňou dosiahnutého vzdelania?

Vo všeobecnosti platí, že výška mzdy rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Predpokladom teda je, že mzda zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním bude vyššia v porovnaní s mzdou zamestnanca so stredoškolským vzdelaním. Na druhej strane, zamestnanci s nižšou kvalifikáciou nastupujú na trh práce oveľa skôr. Ako sa teda líši mzda čerstvo vyštudovaného vysokoškoláka vstupujúceho na trh práce v porovnaní s mzdou stredoškoláka, ktorý pôsobí na trhu práce už minimálne 3 – 5 rokov?

Na slovenskom trhu práce boli v roku 2023 viac zastúpení zamestnanci so stredoškolským vzdelaním, s podielom 62 %. Vysokoškolsky vzdelaných bolo 34 % a najnižší podiel dosahovali zamestnanci so základným vzdelaním. Najpočetnejšie bolo zastúpené stredoškolské vzdelanie bez maturity (18 %) a úplné stredné odborné vzdelanie (17 %). Pri vysokoškolskom vzdelaní dosiahli najvyšší podiel absolventi vysokoškolského vzdelania 2. stupňa (28 %).

Zdroj údajov: Trexima Bratislava

Priemerná čistá mesačná mzda dosiahla v roku 2023 hodnotu 1 209 EUR. Bez toho, aby sa akokoľvek zohľadnil nástup na trh práce, 6 z 10 vzdelanostných úrovní poberalo nižšiu čistú mesačnú mzdu, ako celoslovenský priemer. Vo väčšine prípadov išlo práve o zamestnancov s nižšou, ako vysokoškolskou úrovňou dosiahnutého vzdelania. Najnižšie odmeňovaní boli zamestnanci so základným vzdelaním, ich priemerná čistá mesačná mzda dosiahla v roku 2023 len 912 EUR. Po nich nasledovali vyučení a zamestnanci so stredoškolským vzdelaním bez maturity, s veľmi podobnou priemernou mesačnou čistou mzdou na úrovni 996 a 982 EUR.

Zamestnanci s úplným stredným odborným vzdelaním zarábali v priemere o 67 EUR viac ako zamestnanci s úplným stredným všeobecným vzdelaním, pri vyučených s maturitou bol rozdiel vyšší o 19 EUR. V prípade kategórií s vyššou priemernou mesačnou čistou mzdou, najviac zarábali zamestnanci s 3. stupňom vysokoškolského vzdelania. Stredoškolsky vzdelaní zamestnanci v roku 2023 dosiahli úroveň 68 % priemernej čistej mesačnej mzdy vysokoškolákov.  

Zdroj údajov: Trexima Bratislava

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak sa nezohľadní doba nástupu zamestnanca na trh práce, existujú medzi vzdelanostnými úrovňami značné mzdové rozdiely v prospech vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. K akým rozdielom medzi zamestnancami so stredoškolským vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním dochádza v prípade, že sa zohľadní fakt, že stredoškoláci vstúpili na trh práce skôr? Stredoškolsky vzdelaní (vyučení, stredné (bez maturity), vyučení s maturitou, úplné stredne odborné a úplné stredné všeobecné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie) nastupujú na trh práce zvyčajne medzi 18 a 19 rokom života, zatiaľ čo u vysokoškolsky vzdelaných je nástup oddialený o 3 až 8 rokov. Za predpokladu, že by si zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, ktorý nastúpil na trh práce v 18-tich odkladal mesačnú čistú mzdu po dobu 10-tich rokov, mohol by si napr. dovoliť kúpu dvojizbového bytu s obytnou plochou 50 m². U vysokoškolsky vzdelaného by sa následkom neskoršieho vstupu na trh práce kúpa takéhoto bytu oddialila o 3 roky. Je zrejmé, že tempo rastu miezd je u oboch vzdelanostných úrovní rozdielne. Aj keď zamestnanci so stredoškolským vzdelaním vstúpili na trh práce skôr, ich tempo rastu odmeňovania je pomalšie v porovnaní s tempom rastu u vysokoškolsky vzdelaných.  Z tohto dôvodu by si dva dvojizbové byty s obytnou plochou 50 m² mohli kúpiť zamestnanci so stredoškolským aj s vysokoškolským vzdelaním rovnako v 39-tich rokoch života. V štyridsiatke sa situácia mení v prospech zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním. Je zrejmé, že kumulované čisté mzdy do veku 65 rokov u vysokoškolsky vzdelaných dosiahnu vyššiu hodnotu v porovnaní s kumulovanými čistými mzdami stredoškolsky vzdelaných. Vysokoškolsky vzdelaný zamestnanec zarobí v čistom v priebehu sledovaného obdobia 1,3 násobok mzdy zamestnanca so stredoškolským vzdelaním. 

Zdroj údajov: Trexima Bratislava

Je zjavné, že mať vyššiu úroveň vzdelania sa v dnešnej dobe oplatí. Neznamená to však, že všetci musia dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie. Zamestnávatelia pri odmeňovaní oceňujú schopnosť a chuť zamestnancov vzdelávať sa a pracovať na sebe. Netreba zabúdať, že vzdelávanie sa nekončí absolvovaním štúdia na škole. Celoživotné vzdelávanie, reskilling a upskilling sú predpokladom zabezpečenia si dobre platenej práce aj do budúcnosti vzhľadom na rýchlo sa meniaci trh práce, digitalizáciu, automatizáciu, strojové učenie, AI a ďalšie nové technológie.

Poznámka: Podľa údajov Národnej banky Slovenska (Ceny nehnuteľností na bývanie podľa typu bytu a domu – Národná banka Slovenska (nbs.sk)) bola cena 1 m² pri 2 – izbovom byte na Slovensku v roku 2023 2 857 €. Cena 2 – izbového bytu s plochou 50 m² v takom prípade dosahovala hodnotu142 850 €.