Miera evidovanej nezamestnanosti v apríli vzrástla na 6,57 %

Bratislava 20. mája (TASR) – V apríli tohto roka miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla hodnotu 6,57 %. Medzimesačne, v porovnaní s marcom tohto roka, keď bola 5,19 %, vzrástla o 1,38 percentuálneho bodu (p.b.). Medziročne vzrástla o 1,67 p. b. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených ústredím práce.
      
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v apríli tohto roka dosiahol 180.756 osôb. Medzimesačne vzrástol o 37.763 osôb Medziročne počet vzrástol o 45.966 osôb, čo je o 34,10 %.
      
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v apríli 7,43 %. Medzimesačne vzrástla o 1,22 p. b. Medziročne vzrástla o 1,38 p. b.
      
Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v apríli dosiahol 204.480 osôb. Medzimesačne vzrástol o 19,67 %. Medziročne stúpol ich počet o 22,99 %.
      
V štvrtom mesiaci tohto roka bol vo všetkých krajoch zaznamenaný medzimesačný nárast miery evidovanej nezamestnanosti. Najvýraznejší bol zaznamenaný v Prešovskom kraji.
      
Z regionálneho pohľadu najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (10,37 %). Úroveň miery evidovanej nezamestnanosti nad slovenský priemer, teda 6,57 %, zaznamenal ešte Banskobystrický kraj s 8,71 % a Košický kraj s 8,96 %.
      
Na okresnej úrovni bol v apríli 2020 vo všetkých 79 okresoch dosiahnutý medzimesačný nárast miery evidovanej nezamestnanosti. V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v okrese Rimavská Sobota (18,64 %). Najnižšiu mieru nezamestnanosti (2,62 %) dosiahol okres Bratislava V.
      
Ku koncu apríla tohto roka úrady práce evidovali 73.602 voľných pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo pokles o 11.072. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 22.114 miest, najmenej ich bolo v Prešovskom kraji, a to 4195.

Nezamestnanosť v apríli mohli zvýšiť živnostníci či dohodári

Bratislava 20. mája (TASR) – Vplyv pandémie nového koronavírusu sa v apríli tohto roka prejavil na slovenskom trhu práce, keď miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 6,57 %. V najbližšom období bude pravdepodobne počet ľudí bez práce ešte pribúdať a podľa analytikov miera nezamestnanosti sa len tak ľahko na úrovne z konca minulého roka nedostane.
      
Aprílové štatistiky nezamestnanosti prekvapili analytika UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomíra Koršňáka. “Silnejší prílev nezamestnaných do evidencie sme očakávali najmä v mesiacoch máj – jún po uplynutí zákonných výpovedných lehôt. Za skorším nárastom tak mohol byť vyšší prílev živnostníkov či dohodárov, ktorých pracovné kontrakty sú flexibilnejšie, ale aj väčšie rozšírenie možnosti ukončiť pracovný pomer okamžite dohodou,” hodnotí vývoj v apríli Koršňák.
      
Vyhľadávanie výrazu “úrad práce” na internete kulminovalo na prelome marca a apríla, v poslednom týždni už bolo podľa analytika medziročne vyššie približne o 12 %. “To by mohlo naznačovať, že významná časť nových nezamestnaných sa registrovala alebo aspoň dostala výpoveď už v mesiacoch marec – apríl a prítok nových nezamestnaných do evidencie by sa tak mohol v nasledujúcich mesiacoch znížiť. Stále však netušíme, aká veľká časť nezamestnaných využila možnosť dohody a okamžitého rozviazania pracovného pomeru a aká časť sa bude na úradoch hlásiť až po skončení výpovednej doby,” podotkol Koršňák.
      
Zvyčajne v máji a júni zvyšujú štatistiky nezamestnaných aj čerství absolventi vysokých škôl, absolventi stredných škôl následne v septembri. “Na zmrznutom trhu práce si budú ťažšie hľadať uplatnenie, a tak na rozdiel od minulosti, keď významná časť prechádzala zo štúdia do pracovného pomeru plynulo bez registrácie na úradoch, je teraz možné očakávať, že čerství absolventi by mohli prispieť i k výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti,” očakáva Koršňák.
      
Miera nezamestnanosti by podľa neho mohla kulminovať v septembri, Koršňák odhaduje, že by mohla byť na úrovni okolo 9 % až 10 %. “Následne by sa pod vplyvom zotavujúceho sa ekonomického rastu mohla začať veľmi pozvoľna znižovať. Recesia však zvyčajne zvyšuje i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a vedie k zvýšeniu podielu rastu produktivity práce na ekonomickom raste. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že v scenári recesie typu V očakávame, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred koronakrízy niekedy na prelome rokov 2021 až 2022, miera nezamestnanosti sa na úrovne z konca roka 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako za štyri až päť rokov,” predpokladá Koršňák.
      
Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej poslednej strednodobej predikcii odhadovala, že v dôsledku recesie by mohlo na pracovnom trhu ubudnúť približne 46.000 až 100.000 pracovných miest. “Tým by mohla miera nezamestnanosti atakovať v najhoršom scenári dvojciferné hodnoty. Pozitívnou správou však je, že prijaté fiškálne opatrenia sú zamerané na eliminovanie negatívnych dôsledkov na ekonomiku, predovšetkým posilnenie likvidity a udržanie zamestnanosti,” konštatovala NBS s tým, že prijaté opatrenia by mohli zabrániť strate približne 50.000 pracovných miest. Ak by neboli tieto opatrenia na Slovensku prijaté, v najhoršom scenári by podľa NBS bolo zamestnaných ľudí až o 150.000 menej.