Slovenky zarábajú o pätinu menej ako ich mužské náprotivky

Bratislava 6. marca (TASR) – Slovensky zarábajú o pätinu menej ako ich mužské náprotivky. Ženám nepomáha ani vyššie vzdelanie. Zhodli sa na tom viacerí analytici pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien (8.3.). Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská sa domnieva, že pandémia nového koronavírusu môže platové rozdiely ešte viac prehĺbiť.
      
Pätinový rozdiel medzi platmi mužov a žien sa za posledné desaťročie podľa Sadovskej zmenil len minimálne. Slovensko tak naďalej patrí v Európskej únii (EÚ) medzi krajiny s najvýraznejším rozdielom v tejto oblasti. Z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2019 vyplynulo, že na Slovensku je priemerná mzda ženy o 20,2 % alebo 283 eur nižšia ako u muža.
      
Podobné sú aj aktuálne odhady Poštovej banky, Slovenka dostáva na svoj účet oproti svojmu mužskému náprotivku o vyše 200 eur menej. Najväčšie rozdiely sú medzi príjmami Bratislavčaniek a Bratislavčanov. “Muži žijúci v Bratislave dostanú totiž v priemere o takmer 500 eur viac,” konštatuje v aktuálnej analýze. Veľký rozdiel vidí banka aj v Žiline. Ženy tam majú príjmy nižšie o 240 eur. Prešovčanky sú k svojim mužským kolegom finančne najbližšie, stále však dostávajú o vyše 100 eur menej.
      
Sadovská vidí pôvod príjmových rozdielov napríklad v tom, že ženy vo väčšej miere pracujú na skrátený úväzok. “Pokiaľ sa nepozeráme na mzdu cez jej celkovú výšku, ale prostredníctvom priemerného zárobku za hodinu, tak rozdiel medzi platmi mužov a žien je o niečo miernejší, ale stále pomerne vysoký,” podotkla analytička. Podľa údajov Eurostatu predstavoval v roku 2019 rozdiel medzi hodinovými zárobkami mužov a žien vyše 18 %.
      
Platové rozdiely súvisia podľa Sadovskej aj s materskou či rodičovskou dovolenkou. Najmenší rozdiel medzi platmi pohlaví je na Slovensku evidovaný vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov. Mzdy Sloveniek v tomto veku sú o 12 % nižšie v porovnaní s mužmi. Naopak, najvýraznejší rozdiel (24 %) je v kategórii od 35 do 49 rokov. “Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov,” upozornila analytička. K prehlbovaniu mzdových rozdielov dochádza práve pri návrate žien do pracovného života, pričom rozdiely pretrvávajú niekoľko ďalších rokov.
      
Ďalším dôvodom môže byť podľa Sadovskej aj to, že ženy často pracujú v slabšie platených odvetviach a povolaniach ako muži. Napríklad medzi riadiacimi pracovníkmi sa nájdu častejšie muži než ženy. “Tento stav veľmi dobre ilustruje situácia v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien pracujúcich v tomto odvetví je 164.000, mužov je o 130.000 menej, teda 34.000,” vyčíslila. V prípade žien dominujú povolania ako zdravotné sestry či sociálne pracovníčky, kým u mužov dominujú lekári. Mesačný plat muža v tejto brandži predstavuje v priemere 1534 eur, u ženy o štvrtinu menej, teda 1149 eur.
      
Najvýraznejšie rozdiely sú evidované vo finančných a poisťovacích činnostiach. Priemerná mzda ženy v tejto sfére je o 36 % nižšia ako plat muža. Naopak, najmenšie rozdiely sú v administratívnych a podporných službách, a to necelé tri percentá.
      
Nižšie príjmy idú ruka v ruke aj s nižšími úsporami. Napríklad Bratislavčanky, Trnavčanky a Žilinčanky si podľa údajov Poštovej banky dokážu ušetriť o 400 eur menej ako muži z týchto regiónov. Rozdiel v Prešove je nižší, na úrovni 100 eur.
      
Z dokumentu Život mužov a žien v Európe 2020 z dielne Eurostatu vyplýva, že Slovensko patrí medzi prvých päť krajín s najvyšším príjmovým rozdielom medzi mužmi a ženami. Najvyšší rozdiel majú v Estónsku (22,7 %), potom v Nemecku (20,9 %), Česku (20,1 %) a v Rakúsku (19,6 %). Na Slovensku je na úrovni 19,4 %.
      
Európankám nepomáha ani to, že až 34 % z nich dokončí univerzitu, na rozdiel od Európanov, z ktorých vysokú školu dotiahne 29 %. Poštová banka v analýze zdôraznila, že len tretina manažérskych pozícií v EÚ bola v roku 2019 obsadená ženami. Na Slovensku to bolo 34 %. Lepšie sú na tom Lotyšky (46 %) či Poľky (43 %), horšie napríklad Češky (27 %).
      
Sadovská dodáva, že ani dosahy kríz nebývajú rodovo neutrálne, tak je to aj v prípade koronakrízy. Dáta Medzinárodnej organizácie práce ukazujú, že bez mzdových dotácií by ženy na globálnej úrovni stratili v 2. kvartáli minulého roka až 8,1 % zo svojich miezd. V prípade mužov išlo o stratu na úrovni 5,4 %.

Eurokomisia má návrh, ktorý zrovnoprávni platy žien a mužov za rovnakú prácu

Brusel 4. marca (TASR) – Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila návrh týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby ženy a muži v EÚ dostávali za rovnakú prácu aj rovnakú odmenu.
      
V návrhu EK sa stanovujú opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania, ako sú informácie o odmeňovaní pre uchádzačov o zamestnanie, právo poznať úroveň odmeňovania pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu, ako aj povinnosti veľkých spoločností v oblasti podávania správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov.
      
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že na dosiahnutie rovnakého odmeňovania je potrebná transparentnosť. “Ženy musia vedieť, či s nimi ich zamestnávatelia zaobchádzajú spravodlivo. Ak to tak nie je, musia mať možnosť zabojovať a získať to, na čo majú nárok,” uviedla v správe pre médiá.
      
Podľa eurokomisie nový návrh skoncuje s rodovou predpojatosťou v odmeňovaní a umožní riešiť problém, ktorý chce EÚ odstrániť už od prijatia Rímskej zmluvy v roku 1957.
      
Legislatívny návrh sa zameriava na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania pracovníkov a zamestnávateľov a na lepší prístup k spravodlivosti pre obete diskriminácie v oblasti odmeňovania.
      
V praxi to znamená, že zamestnávatelia musia poskytnúť informácie o nástupnej výške mzdy už v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Zamestnávatelia s minimálne 250 zamestnancami musia zverejňovať informácie o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov vo svojej organizácii. A pracovníci, ktorí utrpeli diskrimináciu pri rozdielnom odmeňovaní žien a mužov, môžu získať odškodnenie vrátane spätného získania odmien a súvisiacich prémií, pričom bude na zamestnávateľovi, aby dokázal, že nedošlo k diskriminácii.
      
Sankcie budú mať podobu finančných pokút. Členské štáty EÚ by mali stanoviť osobitné sankcie za porušovanie pravidla rovnakej odmeny vrátane minimálnej výšky pokút. Orgány pre rovnaké zaobchádzanie a zástupcovia pracovníkov môžu v súdnych alebo správnych konaniach vystupovať v mene pracovníkov a v prípade kolektívnych žalôb o rovnakú odmenu viesť súdne konania.
      
Náklady na podávanie správ o odmeňovaní sa v prípade zamestnávateľov, respektíve spoločností s viac než 250 zamestnancami odhadujú na 379 až 890 eur ročne.
      
Komisia predloží návrh na schválenie Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Po jeho prijatí budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do svojho vnútroštátneho práva.