Pandémia utlmila vznik pracovných miest

Podľa údajov Informačného systému o cene práce, ktorý štvrťročne monitoruje aktuálne zárobky, priemerná hrubá mesačná mzda za odpracovaný čas medziročne vzrástla o 4,92 %. V 1. štvrťroku 2021 dosiahla hodnotu 1 335 EUR za mesiac. Každý druhý zamestnanec zarobil viac ako 1 102 EUR za mesiac (medián). Mzda teda rástla aj napriek pandémii.

Najvyšší nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy na úrovni 14,97 % zaznamenali zamestnanci pracujúci v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc. Priemerné mesačné príplatky týchto zamestnancov medziročne stúpli o takmer 42 %. Štvrtine zamestnancov tohto odvetvia sa príplatkami mesačne dvihla mzda o viac ako 309 EUR, u desatiny zamestnancov o viac ako 608 EUR a u 5 percent zamestnancov dokonca o viac ako 952 EUR. Existuje dôvodný predpoklad, že spomínané príplatky majú súvis s avizovaným zvýšením príplatkov zamestnancov pracujúcich v tzv. červených covid zónach nemocníc.

Vďaka mzdovému nárastu v tomto odvetví sa medziročne znížil aj rodový mzdový rozdiel, nakoľko až 79,6 % zamestnancov tvoria ženy. V prvom štvrťroku 2020 bol rodový mzdový rozdiel hrubej priemernej mzdy 18,2 %, pričom o rok neskôr klesol na 16,5 %.

Pandémia COVID-19 sa premietla aj do úrovne zamestnanosti.

Počet vystupujúcich pracovníkov z pracovného pomeru bol počas pandémie nižší, ako počas expanzných rokov pred pandémiou. Podpora zo strany štátu tak skutočne zachránila veľký počet pracovných miest, vrátane pracovných miest, ktoré by zanikli bez ohľadu na pandémiu prirodzeným spôsobom.

V rokoch 2020-2021 bol pokles zamestnanosti zapríčinený predovšetkým nízkym vznikom pracovných miest, ktorý bol najnižší za posledných 10 rokov. Najhoršie sú na tom absolventi, ktorí pred pandémiou žiadnu prácu nemali a sú závislí práve na tvorbe nových pracovných príležitostí.