Dlhodobá nezamestnanosť v EÚ si vyžaduje konkrétnejšie opatrenia

Brusel/Luxemburg 8. decembra (TASR) – Dlhodobá nezamestnanosť môže mať v EÚ vážne dôsledky na nezamestnané osoby, ako aj na rast a verejné financie. Opatrenia, ktoré sa v EÚ prijímajú proti dlhodobej nezamestnanosti, však nie sú dostatočne cielené. Vyplýva zo stredajšej správy Európskeho dvora audítorov (EDA).
      
Audítori uviedli, že od roku 2014 EÚ prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) financovala viaceré opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu. Tieto opatrenia však neboli vždy prispôsobené tak, aby riešili konkrétne potreby dlhodobo nezamestnaných.
      
Podľa odporúčaní audítorov by Európska komisia mala trvať na tom, aby členské štáty prostredníctvom novej podpory ESF+, ktorá sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 – 2027, uplatňovali individualizovaný prístup na pomoc pre dlhodobo nezamestnaných. V odporúčaniach sa uvádza aj to, že eurokomisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení týkajúcich sa prístupu k zamestnaniu, ktoré sú zamerané na dlhodobo nezamestnaných.
      
“Dlhodobá nezamestnanosť ovplyvňuje aj našu sociálnu štruktúru. Ľudia bez práce sú vystavení vyššiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a dokonca i zdravotných problémov. Zistili sme, že opatrenia financované EÚ sa dostali k mnohým dlhodobým uchádzačom o zamestnanie, tie však neboli osobitne navrhnuté pre nich,” opísal situáciu Lazaros Lazaru, člen EDA, zodpovedný za túto správu. Upozornil, že pandémia koronavírusu môže problém dlhodobej nezamestnanosti ešte viac zhoršiť. Aj preto odporúča v prípade všetkých dlhodobo nezamestnaných uplatniť individualizovaný prístup v rámci národnej politiky v oblasti pracovného trhu.
      
Audítori uviedli, že osoby, ktoré zostanú bez zamestnania dlhšie obdobie, majú pri hľadaní práce viac problémov, pretože strácajú motiváciu, sebadôveru a zručnosti. Podľa najnovších ročných údajov 35 % z 15 miliónov uchádzačov o prácu (5,3 milióna osôb) bolo v roku 2000 už najmenej 12 mesiacov nezamestnaných.
      
V Únii sú za trhy práce zodpovedné členské štáty. Hlavným finančným nástrojom EÚ na podporu aktívnych opatrení členských štátov na trhu práce je ESF. Na riešenie problematiky “prístupu k zamestnaniu” bolo v období 2014 – 2020 pridelených približne 11,4 miliardy eur. Audítori zistili, že týmito opatreniami sa financovali rôzne intervencie, z ktorých profitovalo mnoho dlhodobých uchádzačov o zamestnanie. Neboli však osobitne zamerané na nich a dlhodobo sa k nezamestnaným pristupovalo ako k súčasti širšej skupiny zahŕňajúcej všetkých nezamestnaných alebo “znevýhodnené skupiny”.
      
Audítori tiež poznamenali, že hoci niektoré verejné služby zamestnanosti v rámci svojej národnej politiky uplatňovali vo vzťahu k jednotlivým dlhodobo nezamestnaným individualizovaný prístup, neexistovalo jasné spojenie medzi podporou z ESF a opatreniami zaoberajúcimi sa osobitnými potrebami dlhodobo nezamestnaných.
      
Pravidlá vzťahujúce sa na nový nástroj ESF+ na obdobie 2021 – 2027 prinášajú viaceré kroky vpred, napríklad vo forme opatrení na profilovanie uchádzačov o zamestnanie a hodnotenie ich potrieb. Audítori však vyzvali eurokomisiu, aby trvala na tom, že členské štáty majú uplatňovať prístup osobitne zameraný na dlhodobo nezamestnaných tam, kde je tento problém najnaliehavejší. Okrem toho by eurokomisia mala vyhodnotiť účinnosť opatrení týkajúcich sa prístupu k zamestnaniu, ktoré sú zamerané na dlhodobo nezamestnaných.