Rómovia majú problém nájsť si prácu pre diskrimináciu aj slabé vzdelanie

Bratislava 16. februára (TASR) – Nízka úroveň vzdelania, chýbajúce zručnosti, ale aj diskriminácia zo strany zamestnávateľov. To sú podľa odborníkov v súčasnosti hlavné dôvody, prečo si Rómovia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie na trhu práce. Na nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov pritom upozornila vo svojom najnovšom ekonomickom výhľade pre Slovensko aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

“Základné zlyhanie je v školstve. Účasť rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní je katastrofálna. Podiel rómskych detí v materských školách je omnoho nižší ako u majoritnej populácie. To isté platí pre základné aj stredné školy. Na vysokých školách ide o minimálne percentá. Rómovia tak nemajú kde získať kvalifikáciu,” priblížila pre TASR Ladislava Molnárová zo spoločnosti Amrop Slovakia, ktorá sa venuje vyhľadávaniu manažérov a talentov na rôznorodé pracovné pozície.

Miera zamestnanosti Rómov, najmä z marginalizovaných komunít, sa podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR od roku 2004 zmenila len mierne. “Dlhodobo zaostáva za väčšinovou populáciou. Výsledky vzdelávania vidno na dátach, zamestnanosť stále zaostáva a medzera je stále veľmi výrazná aj napriek ekonomickému rastu na Slovensku. Vzdelávanie by malo začať už v predškolskom veku,” podotkol analytik IFP Slavomír Hidaš. Diskrimináciu Rómov zo strany zamestnávateľov potvrdil aj prieskum IFP, podľa ktorého si na pohovory pozvali firmy 40,3 % nerómskych uchádzačov a len 17,7 % rómskych.

Na trhu práce podľa Molnárovej chýbajú desiatky tisíc pracovníkov, ktorí by mohli zaplniť miesta operátorov vo výrobe, baličov, lisovačov či skladníkov. “Firma, ktorá je múdrym zamestnávateľom, si dokáže spočítať náklady, koľko stojí import zahraničnej pracovnej sily a koľko by stálo zaškolenie a komunikácia s Rómami, aby inklúzia bola zrealizovaná. Ekonomicky je sezónne zamestnávanie Rómov efektívnejšie ako dovoz týchto pracovníkov pre výrobné fabriky zo zahraničia,” tvrdí Molnárová. Za problém však považuje aj slabé vzdelávanie Rómov, chýbajú im pracovné návyky, nepíšu si podľa nej napríklad životopisy. “Zamestnávateľ musí komunikovať s úradom práce, resp. musí vyslať svojich manažérov, aby išli do osád a tam vysvetľovali a agitovali, že je zamestnávateľ, ktorý im ponúka pracovný pomer. To znamená, že majú pravidelný príjem, že môžu riešiť nehnuteľnosť, lepšiu hygienu pre ich deti, ktoré sú potom akceptovateľnejšie pre školu,” hovorí o skúsenostiach z praxe Molnárová.

Nízka účasť Rómov je aj na aktivačných prácach, na čo poukazuje aj Hidaš. “OECD preto odporúča zvýšiť ich účasť a zamerať nástroje na to, aby im pomohli rekvalifikovať sa, resp. nadobudnúť nejaké zručnosti,” doplnil Hidaš. Problematická môže byť aj vzdialenosť úradov práce od komunít. “Rómovia pochádzajú z marginalizovaných komunít, vzdialenosť k úradom práce je relatívne dlhá. V tomto vidíme možnosť prepojiť ich s komunitnými centrami, ktoré by mohli byť niečo ako predĺženou rukou úradov práce,” myslí si Hidaš. Takto by sa podľa neho mohlo zlepšiť poradenstvo a sociálne služby, ktoré napríklad úrady práce z kapacitných dôvodov nestíhajú.

Aj Molnárová vidí jedno z riešení v spolupráci terénnych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, mimovládnych organizácií s úradmi práce. “Musíte ich pripraviť na pohovor, zoskupiť na pohovor, doviezť ich na pohovor a pomáhať im v prvé pracovné dni,” opisuje Molnárová s tým, že tzv. tútori či sociálni pracovní im pomáhajú riešiť základné pracovné alebo komunikačné problémy.

Integrácii Rómov podľa OECD pomôže vzdelávanie od troch rokov

Bratislava 17. februára (TASR) – Postupnému začleňovaniu vylúčenej časti rómskej populácie do spoločnosti by pomohlo zakotvenie právneho nároku na umiestnenie v materskej škole pre deti od troch rokov. Podobné pravidlá prispeli v Maďarsku k rovnakej úspešnosti pri zápise do základnej školy u rómskych aj nerómskych detí, odporúča Slovensku Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Ekonomickom prehľade: Slovenská republika 2019. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity odporúčanie víta, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje zaviesť nárok na umiestnenie trojročných detí v materských škôlkach od roku 2022.

“Účasť na predškolskom vzdelávaní by mala byť povinná od piatich rokov a právny nárok by mal byť od troch alebo štyroch rokov,” uvádza OECD vo svojej správe. Aby však bolo možné zapojiť Rómov do predškolského vzdelávania, bude potrebné zvýšiť počet predškolských zariadení. Úspešná integrácia Rómov podľa OECD pomôže ekonomike zmierniť nedostatok pracovných síl a tiež zmierni účinky rýchleho starnutia populácie na ekonomiku. Organizácia zároveň upozorňuje, že podľa súčasného demografického vývoja sa podiel Rómov na celkovej populácii v nasledujúcich 40 rokoch zvýši zo súčasných osem na 14 %.

Odporúčanie OECD sa stretlo s pozitívnou odozvou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. “Povinnú predškolskú dochádzku musíme rozšíriť smerom nadol. Inšpirovať sa treba okolitými krajinami. Maďarsko už zavŕšilo tento proces a za menej ako desať rokov zaviedlo tretí povinný predškolský rok. Česku to trvalo zopár rokov, kým sa nastavilo na druhý predškolský rok. Slovensku by mohlo trvať päť až desať rokov, kým dosiahneme, že každé dieťa bude do škôlky chodiť tri roky,” povedal pre TASR splnomocnenec vlády Ábel Ravasz. “Naším odporúčaním je, aby bola predškolská dochádzka povinná a zadarmo pre všetky deti, no obzvlášť dôležitá je práve pre deti z marginalizovaných komunít,” dodal Ravasz.

Vláda v závere minulého roka odsúhlasila zámer, podľa ktorého bude od septembra 2020 povinný jeden školský rok predškolskej dochádzky. “Od roku 2021 by sa mal zabezpečiť právny nárok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa od štyroch rokov a od roku 2022 právny nárok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa od troch rokov,” informoval v zaslanom stanovisku odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR.