Slovensko podporuje zlepšenie pracovných podmienok pre platformových pracovníkov

Bratislava 13. júna (TASR) – Slovensko podporuje zlepšenie pracovných podmienok pre tzv. platformových pracovníkov. Uviedol to tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v súvislosti s rokovaním Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO) v Luxemburgu (12. a 13. júna), kde SR zastupoval štátny tajomník MPSVR Juraj Káčer.
        
“Platformová práca predstavuje rýchlo rastúci segment hospodárstva v globálnom meradle. Uvedomujeme si potrebu jej regulácie s cieľom nastaviť spoločné minimálne štandardy na úrovni EÚ. Od začiatku rokovaní v Slovenskej republike podporujeme návrh smernice s hlavným zámerom zlepšiť pracovné podmienky pre platformových pracovníkov,” povedal Káčer.
        
Podľa neho ide o návrh smernice, ktorá má vytýčiť iba minimálne štandardy a každý členský štát si môže upraviť podrobnosti v rámci vnútroštátnej legislatívy v súlade so zákonmi, kolektívnymi zmluvami a podobne, pričom “návrh smernice v súčasnej podobe prináša väčšiu flexibilitu a zároveň zavádza jasnú povinnosť členských štátov zabezpečiť dostatočnú ochranu týchto pracovníkov”.
        
V súčasnosti pracuje v EÚ prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem viac ako 28 miliónov ľudí. Očakáva sa, že v roku 2025 ich počet dosiahne 43 miliónov. Svoju popularitu si platformová práca získala najmä počas pandémie COVID-19, kedy sa stala bežnou predovšetkým vďaka nárastu doručovania potravín a potravinových produktov. Veľká väčšina takto pracujúcich spadá do kategórie samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).
        
EÚ sa ako vôbec prvá snaží legislatívne navrhnúť konkrétne pravidlá pre digitálne pracovné platformy. Cieľom navrhovanej smernice je zabezpečiť, aby aj ľudia, ktorí pracujú v digitálnom priestore, získali právne postavenie v zamestnaní zodpovedajúce ich skutočným pracovným podmienkam.
        
Na zasadnutí EPSCO sa podľa MPSVR taktiež diskutovalo o jarnom balíku európskeho semestra ako súčasti každoročného procesu koordinácie hospodárskej, fiškálnej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti v rámci EÚ. V diskusii sa ministri zamerali najmä na odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2023.