Doprave bez vodičov hrozí kolaps

Klesajúci záujem študentov o odborné školy sa prejavuje už aj na dopravnom sektore. Kým pred dvoma rokmi bolo nových profesionálnych vodičov vo veku od 18 do 40 rokov takmer šesťtisíc, minulý rok ich počet klesol o viac ako polovicu. Šoféri chýbajú všade, od diaľkových autobusov cez mestskú hromadnú dopravu až po nákladné a zásobovacie vozidlá.

Nedostatok novej generácie v sektore by do budúcnosti mohlo vyriešiť duálne vzdelávanie na stredných odborných školách.

Ľudí je málo, práce veľa
Vlani do služby nastúpilo o 3,5-tisíc profesionálnych mladých šoférov menej ako rok predtým. Vyše 60 percentný pokles je veľkým problémom, ktorý by v budúcnosti mohol výrazne ovplyvniť situáciu na Slovensku. Najviac vodičov v súčasnosti chýba v nákladných vozidlách, kde počet voľných miest presahuje 2,5-tisíc. Za volantmi autobusov ich chýba približne 500, po generačnej výmene sa však toto číslo strojnásobí. „Slovenskí dopravcovia trpia zúfalým nedostatkom vodičov, pričom mladí sa o toto povolanie momentálne nezaujímajú,“ vysvetlila problém hovorkyňa ČESMAD Martina Baumann. Mladí vodiči autobusov do 30 rokov v súčasnosti tvoria len päť percent z celkového počtu. Starí šoféri postupne odchádzajú do dôchodku a noví nepribúdajú.

Nezáujem stredoškolákov o vzdelávanie sa v tejto profesii však nie je jedinou prekážkou k naplneniu chýbajúcich miest. K zlepšeniu situácie nepomáha ani legislatíva, ktorá je v mnohých ohľadoch nastavená tak, že aj existujúcich absolventov donúti nájsť si iné zamestnanie. „Je potrebné, aby poslanci prijali novelu zákona, ktorá zníži vekovú hranicu pre výkon povolania vodiča autobusu z 24 na 21 rokov. Táto legislatívna zmena by odstránila hluché obdobie, počas ktorého aj to málo absolventov dopravných študijných odborov odchádza do iných pracovných odvetví, keďže sa pre nízky vek nemôžu uplatniť v tejto práci,“ spresnil prezident Zväzu autobusovej dopravy Peter Sádovský. 

Potrebujú novú generáciu, inak hrozia problémy
Dôvodom, prečo je vodičov zo starších generácií viac, je podľa Sádovského najmä povinná vojenská služba, v rámci ktorej šoféri absolvovali naraz školenie aj prax zadarmo. V súčasnosti sú ceny za vodičský preukaz privysoké a školy často nemajú vyučovanie prispôsobenú reálnym požiadavkám trhu práce v tomto sektore. „Potrebujeme vytvoriť študijné odbory pre šoférov, dať možnosť kvalitnej praxi na iných typoch vozidiel pred prechodom na autobus a preklenúť tým hluché obdobie, keď chceme pripraviť vodičov autobusov na svoje povolanie,“ dodáva riaditeľ zväzu.

Klesajúci počet vodičov sa pritom spája s problémami, ktoré v prípade neriešenia výrazne ovplyvnia životy občanov Slovenska. „Celkový kolaps dopravy, v tej osobnej absencia linkových autobusov, ktoré vozia ľudí do práce a do škôl, obchody nebude mať kto ďalej zásobovať. Ďalej spomalenie rastu ekonomiky a mnohé iné faktory, ktoré s ňou nevyhnutne súvisia,“ uvádza príklady situácie bez dostatku vodičov hovorkyňa združenia.

Mladých na práci za volantom nelákajú viaceré faktory, predovšetkým však psychická a časová náročnosť, s ktorými sa povolanie spája. „Je psychicky náročnejšie a nemôže ho vykonávať každý. Mnohých môže odrádzať aj fakt, že sú mimo domova a nie so svojimi blízkymi,“ vysvetľuje Baumann. Vodiči však majú hneď niekoľko výhod oproti ostatným zamestnaniam. Napríklad priemerný plat šoféra nákladného auta sa pohybuje v rozmedzí 1 500 až dvetisíc eur, k mzde môže navyše dostávať aj príplatky. Ďalšou z výhod, ktorá by novú generáciu do áut mohla prilákať, je cestovanie.

Možné riešenie: duálne vzdelávanie
Nedostatok kvalifikovaných vodičov by v budúcnosti mohol vyriešiť projekt duálneho vzdelávania, prostredníctvom ktorého školy pripravujú žiakov už pre konkrétneho zamestnávateľa. Ten funguje od jesene 2015 a jeho prví absolventi si začnú prácu hľadať tento rok. V oblasti cestnej dopravy sa doň však zapojili len dve odborné školy, a to v Žiline a Trenčíne. Spoločnosti sa na vzdelávaní svojich budúcich šoférov chcú podieľať viac. Zväz autobusových dopravcov napríklad pripravuje učebnú osnovu pre učilištia. „Aj tu vidíme riešenie, ktorého prípadné výsledky by však mohli byť hmatateľnejšie o niekoľko rokov,“ povedala hovorkyňa ČESMAD, ktorého zástupcovia koncom minulého roka na túto tému diskutovali so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania.

O tomto probléme a jeho možných riešeniach budú členovia Zväzu aj Združenia informovať na konferencii Doprava 2018 v Bratislave 26. apríla. Konferencia sa bude týkať aj ďalších tém cestnej dopravy.