Ťažké časy aj pre energetiku

Pandémia nového koronavírusu zasiahla spoločnosť vo všetkých sférach, energetický sektor nevynímajúc.

V snahe o zastavenie rozširovania ochorenia COVID-19 vydala vláda SR obrovské množstvo opatrení, ktoré sa priamo i nepriamo dotkli prakticky všetkých spoločenských sfér. Dôsledkom týchto obmedzení a kolektívnej uvedomelosti občanov došlo k zníženiu, respektíve pozastaveniu výroby niektorých produktov a zároveň i k redukcii rozsahu poskytovaných služieb. Niektoré podniky v snahe o prežitie tohto obdobia s čo najmenšou stratou pružne reagovali, iné túto možnosť ani nemali, prípadne by pre ne táto alternatíva bola ekonomicky nevýhodná. Všetky spomínané zmeny oproti bežnému podnikovému hospodáreniu sa už plne prejavili i v energetickom sektore, kde muselo tiež dôjsť k modifikáciám a prispôsobeniu sa súčasnej situácii.

Spotreba elektriny klesla

Zatvorenie veľkých výrobných podnikov, kde sa vplyvom veľkého počtu zamestnancov predpokladalo rýchle šírenie ochorenia, zatriaslo spotrebou elektrickej energie najviac. Išlo hlavne o závody vyrábajúce automobily či automobilové komponenty. V týchto výrobniach sa očakáva najväčší pokles spotreby. Znovuotvorenie výroby v týchto podnikoch nie je len záležitosťou národných opatrení. Mnoho z týchto firiem má svojich cieľových zákazníkov v iných krajinách ako je Slovensko, v ktorých sa pri negatívnom vývoji pandémie koronavírusu dopyt po týchto produktoch neobnoví, čo logicky negatívne ovplyvní výrobu u nás.

Ďalšími signifikantnými odberateľmi elektriny sú obchodné centrá, ktoré sú povinne zavreté. Spotreba klesla i v takzvaných biz nis centrách, keďže väčšina firiem povolila zamestnancom prácu z domu. Naopak, práve home office zvýšil spotrebu elektrickej energie domácností, čo sa však podľa štatistických úradov generálne neprejaví, keďže tento charakter spotreby nemôže konkurovať tej z výrobných podnikov. Konkrétne čísla spotreby elektrickej energie budú jasné až po medziročnom sčítaní a následnom porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku. Je však dôležité poznamenať, že na štatistiky bude mať vplyv i počasie, keďže tohtoročná zima bola miernejšia v porovnaní s tou minuloročnou, ktorá zasiahla až do začiatku jari. Preto je napríklad podľa čiastočných údajov zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pokles spotreby elektriny za prvý štvrťrok 2020 oproti štvrťroku 2019 len o 1,65 percenta.

Prepad cien pohonných látok

Zrejme neexistuje sledovanejšia komodita, než akou sú pohonné látky. Každý slovenský motorista si určite všimol postupný úpadok a zníženie cien, ktoré nastalo ešte pred príchodom koronavírusu do eurozóny. Tento pokles sa začal už začiatkom februára, keď vírus naplno úradoval v Číne. Najľudnatejšia krajina sveta je hlavným svetovým dovozcom a jej obmedzený dopyt sa naplno prejavil.

Ďalšou príčinou redukcie cien bola cenová vojna medzi dvomi hlavnými hráčmi na trhu s ropou, Ruskou federáciou a Saudskou Arábiou. Rijád navrhoval, aby všetci veľkí svetoví producenti ropy obmedzili jej ťažbu a tým stabilizovali svetové ceny na burzách. Rusko však z rokovaní so štátmi patriacimi pod OPEC, konaných začiatkom marca, odišlo. Saudská Arábia reagovala zvýšením produkcie a expanziou i na trhy s čisto ruskými zákazníkmi. Podľa viacerých expertov sa Rijád snaží takouto taktikou dostať Rusko späť k rokovaciemu stolu. V každom prípade je možné, že tento konflikt bude držať nízku cenu ropy i dlho po odznení samotnej pandémie.

Prerušená aukcia na dodávku elektriny z OZE

Dosah koronakrízy spôsobil aj zrušenie rôznych akcií či podujatí. V energetickom sektore malo najväčší ohlas odloženie aukcie na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Malo ísť o prvé výberové konanie takéhoto typu, ktoré bolo vyhlásené Ministerstvom hospodárstva SR na začiatku februára tohto roku. Na Slovensku by vďaka tomu mali v najbližších rokoch pribudnúť zariadenia využívajúce OZE s celkovým inštalovaným výkonom 30 MW. Prevádzkovatelia týchto zariadení budú mať na 15 rokov garantované výkupné ceny elektriny. Plánovaná dražba však vzhľadom na epidemiologickú situáciu bola zrušená novou vládou SR a preložená na neurčito. Novozložené Ministerstvo hospodárstva SR sa pre takýto postup rozhodlo preto, aby mimoriadna situácia žiadneho zo záujemcov nezvýhodnila. Podľa štátneho tajomníka ministerstva pána Galeka sa k aukcii rezort s určitosťou vráti. Dočasne pozastavené boli aj dotačné projekty na podporu kúpy elektromobilov a budovania nabíjacích staníc.

Príležitosť na zelený štart?

Súčasná situácia ovplyvní ciele Slovenska a ostatných krajín EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Záleží však na jednotlivých štátoch európskeho spoločenstva, ako sa k obdobiu po kríze postavia. Podľa niektorých odborníkov však ekonomický reštart môže byť skvelou príležitosťou na premyslené investovanie do infraštruktúr, ktoré budú v súlade so stanovenými klimatickými cieľmi. „Podľa mnohých odborníkov môže byť postpandemické obdobie skvelým štartovacím mostíkom pre zelenú vlnu.“

Projekt SRI

Na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, najmä potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou, novými technológiami a tiež globálnymi výzvami, akou nepochybne je aj pandémia koronavírusu, reaguje projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, v skratke SRI.

Jednou z hlavných úloh projektu je vypracovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030, na ktorých finalizácii sa už pracuje. Stratégia za sektor energetiky ponúka strategický zámer a akčný plán, ktorý vyplynul zo vzájomnej spolupráce sociálnych partnerov z radov zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj orgánov územnej samosprávy či orgánov štátnej správy.

Medzi hlavné odporúčania patria propagácia a „pozitívna diskriminácia“ technického vzdelávania, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov z oblasti energetiky so zameraním na využívanie nových inteligentných technológií. Kráčať tempom zelenej vlny a v rámci vzdelávania sa venovať obnoviteľným zdrojom, ale aj ďalším technológiám, ako napríklad power to gas, výroba biometánu, zachytávanie a skladovanie CO2 a podobne. Dôležité je pripraviť odborníkov, ktorí budú schopní v podmienkach SR bilancovať, projektovať, realizovať a efektívne prevádzkovať tieto technológie (zariadenia).

Apeluje sa najmä na zvýšenie spolupráce zamestnávateľov so školami, pretože firmy a zamestnávatelia napredujú technologicky oveľa rýchlejšie ako školy. Podieľanie sa odborníkov z oblasti elektroenergetiky na pedagogickom procese je nevyhnutné. „Pokiaľ chceme mať pracujúcu silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa rýchlym zmenám v dnešnej dynamickej dobe, musíme zmeniť spôsob, akým ju pripravujeme“.