Ministerstvo zdravotníctva SR robí opatrenia na zvýšenie počtu lekárov na Slovensku

Bratislava 20. mája (TASR) – Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pracuje na systematických krokoch, aby sa počet lekárov na Slovensku postupne zvyšoval. Rezort tak reagoval na vyjadrenia Asociácie súkromných lekárov, ktorá upozornila na akútny nedostatok ambulantných lekárov.
      
Jedným z krokov na posilnenie počtu lekárov má byť rezidentský program, ktorého cieľom je dostať chýbajúcich odborníkov najmä do regiónov. “Doteraz ho ukončilo už viac ako 100 absolventov z oblasti všeobecného lekárstva a pediatrie,” uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová. Podmienky rezidentského štúdia ministerstvo podľa nej legislatívne upravilo v prospech rezidentov. “Pokiaľ ide o povinnosť pre absolventov rezidentského štúdia poskytovať zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky päť rokov, majú možnosť pracovať aj na skrátený pracovný úväzok,” tvrdí Eliášová. Rezort zdravotníctva tiež znížil výšku finančnej úhrady za porušenie podmienok rezidentského štúdia.
      
MZ SR podľa Eliášovej pracuje aj na zlepšení podmienok na prácu lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. “Do nemocníc idú v posledných rokoch masívne investície. V rokoch 2017 a 2018 sa nemocnice mohli uchádzať každý rok o 70 miliónov eur a v tomto roku je táto suma ešte vyššia – spolu 100 miliónov eur z rozpočtovej kapitoly MZ SR,” tvrdí Eliášová. Peniaze majú smerovať na rekonštrukcie, modernizácie či nové prístrojové vybavenie, čím sa zlepšujú aj pracovné podmienky pre zdravotníkov.
      
Zdravotné poisťovne podľa nej pravidelne zvyšujú platby pre ambulantný sektor. “Napríklad najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa zrušila limity pre lekárov špecialistov, zároveň pre päť špecializácií zavádza nový takzvaný kombinovaný úhradový mechanizmus. Internistom, neurológom, endokrinológom, imunoalergiológom a otorinolaryngológom ruší limity a uhradí im všetky výkony, ktoré vykážu do zdravotnej poisťovne,” tvrdí Eliášová.
      
MZ SR spolu s ministerstvom školstva hľadá možnosti, ako podmienky na slovenskom trhu nastaviť tak, aby absolventi fakúlt neopúšťali slovenský trh práce. “Jedným z krokov na zvýšenie počtu lekárov je napríklad zvýšenie počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty,” povedala Eliášová. Toto jednorazové zvýšenie počtu medikov je podľa nej efektívne z dlhodobého hľadiska, lebo o niekoľko rokov prinesie vyššie počty absolventov, ktorí postupne nahradia lekárov v dôchodkovom veku. 
      
Zjednodušujú sa tiež administratívne podmienky na vstup lekárov aj sestier zo zahraničia na pracovný trh a MZ SR pracuje na definovaní minimálnej siete všeobecných lekárov aj špecialistov. “Zohľadňuje pritom mnohé faktory vrátane demografických ukazovateľov či prognóz tak, aby sieť reflektovala potreby jednotlivých častí Slovenska vrátane okresov aj na nasledujúce roky,” priblížila hovorkyňa MZ SR.
      
Rezort zdravotníctva chce podľa Eliášovej lekárov motivovať na to, aby manažovali pacientov či znižovali čakacie lehoty na vyšetrenia. Doplnila, že ministerstvo tiež pracuje na projekte budovania centier integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré budú na jednom mieste združovať všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov.

Ambulantní lekári upozorňujú na ich akútny nedostatok a ďalšie problémy

Bratislava 20. mája (TASR) – Asociácia súkromných lekárov (ASL) upozorňuje na akútny nedostatok lekárov a sestier v ambulanciách a ďalšie problémy ambulantného sektora. “Keby dnes všetci lekári v dôchodkovom veku išli do penzie, viac ako pol milióna detí by nemalo zabezpečenú zdravotnú starostlivosť,” priblížil na tlačovej konferencii v pondelok v Bratislave pediater Martin Olej.

Podľa ASL dochádza k rušeniu ambulancií, a to nielen na vidieku, ale už aj vo veľkých mestách. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií medzi rokmi 2012 a 2017 v celom ambulantnom sektore ubudlo 1160 lekárov. “Počet ambulantných lekárov klesá a počet vyšetrených pacientov stúpa,” hovorí prezident ASL Marián Šóth. Jeden lekár musí podľa neho denne vyšetriť o tri až päť pacientov viac. “Čas, ktorý môže lekár venovať jednému pacientovi, sa skracuje. Máme zdokumentované, že je to priemerne osem minút u všeobecného lekára pre dospelých a 12 minút u pediatra,” doplnil. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho problém bagatelizuje.

V jednej pediatrickej ambulancii podľa Oleja vyšetria za deň priemerne 30 detí. V čase vyššej chorobnosti ich môže byť 60 až 80. “Priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast je dnes 58,8 roka a keďže často pracujú aj nad rámec svojich ordinačných hodín, už sú preťažení,” hovorí Olej.

“Čo sa týka špecializovaných ambulancií, na neurologické vyšetrenie sa v niektorých ambulanciách čaká radovo tri až štyri mesiace,” tvrdí Šóth. Mladí lekári podľa neho pre zlé podmienky nemajú záujem o prácu v ambulanciách.

Preto ASL v súčasnosti realizuje kampaň Musí nás byť počuť – Lekári bojujú aj za pacientov. V rámci nej požadujú spravodlivosť v odvodoch zdravotného poistenia. Štát totiž prispieva na svojich poistencov, teda deti, nezamestnaných či dôchodcov, výrazne nižšou sumou ako ekonomicky aktívni občania. Odvodová sadzba pre nich je 14 percent z vymeriavacieho základu, kým štát v súčasnosti prispieva iba 3,2 percenta a od júla by to malo byť 3,44 percenta. Úhrady za zdravotnú starostlivosť podľa lekárov nezodpovedajú reálnym nákladom a situáciu by umožnilo riešiť zvýšenie platieb za poistencov štátu. Podľa lekárov by ambulantný sektor v roku 2019 potreboval celkové  dofinancovanie 50 miliónov eur na stabilizáciu zdravotnej starostlivosti v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti, gynekológov aj ďalších špecializovaných lekárov.

Ďalšou požiadavkou ASL je zníženie administratívnej záťaže lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tiež vytvorenie stabilného legislatívneho prostredia, v ktorom sa jednotlivé predpisy nebudú novelizovať niekoľkokrát ročne, a efektívny systém špecializačného vzdelávania.