Podnikatelia musia aplikovať nový zákon o ochrane whistleblowerov do septembra

Bratislava 23. júna (TASR) – Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowing) priniesol podnikateľom niekoľko nových povinností. Okrem iného rozšíril okruh chránených osôb, zrušil možnosť odvolania sa voči rozhodnutiu a posilnil nezávislosť zodpovednej osoby. Hoci podnikatelia musia svoje interné postupy zosúladiť so zákonom do konca septembra, už teraz sa objavujú jeho nedostatky, uviedol pre TASR partner právnickej kancelárie Havel & partners Štěpán Štarha.
      
“Už teraz ale vnímame určité nedostatky súčasného zákona, ktoré vyrieši až prax úradu, prípadne sám zákonodarca, napríklad v oblasti odborných predpokladov zodpovedných osôb, ktoré v zákone zatiaľ nie sú definované,” uviedol Štarha. 
     
Najviditeľnejšou zmenou zákona je vytvorenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Pre podnikateľov je podstatné, že v prechodnom období základné úlohy na úseku ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti plnia inšpektoráty práce. “Prechodné obdobie do začatia riadneho fungovania úradu bude trvať s najväčšou pravdepodobnosťou minimálne do začiatku roka 2020,” uviedol Štarha.
      
Hoci zmeny oproti pôvodne platnej legislatíve neboli veľké a pôvodná koncepcia ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti zostala nezmenená, nový zákon ju vo viacerých oblastiach doplnil a rozšíril. Napríklad zmena definície blízkej osoby oznamovateľa spôsobila, že podnikatelia nemôžu vykonávať niektoré úkony voči širšiemu okruhu osôb. Po novom sú chránené aj blízke osoby pracujúce v spoločnostiach prepojených s podnikateľom, u ktorého oznamovateľ pracuje. Ide napríklad o dcérske a materské spoločnosti či organizačné zložky podniku. 
      
Zákon posilnil nezávislosť zodpovednej osoby od podnikateľa a zároveň po novom požaduje odborné predpoklady na plnenie jej úloh. Podnikatelia budú musieť tieto nové požiadavky zohľadniť, inak sa vystavujú riziku pokuty. Zodpovedná osoba, ktorú musia mať všetky podniky s viac ako 50 zamestnancami, napríklad môže žiadať o pozastavenie účinnosti úkonov podnikateľa voči nej alebo jej zamestnancom.
      
Podľa Štarhu je zásadnou zmenou aj to, že podnikatelia už nemajú k dispozícii riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu úradu alebo do jeho vzniku voči inšpektorátu práce. Ten rozhoduje napríklad o žiadosti podnikateľa o udelenie súhlasu s úkonom voči oznamovateľovi. “Zamietnutie konkrétneho úkonu voči oznamovateľovi tak bude možné napadnúť prostredníctvom správnej žaloby,” upozornil Štarha.
      
I keď sa zmeny v zákone javia na prvý pohľad ako minimálne, ich aplikácia môže byť v praxi náročná. “Zákon vytvoril priestor na rôzne výklady a možnosti riešenia povinností podnikateľov. Podnikateľom preto odporúčame podrobne sa oboznámiť s ich povinnosťami a podľa toho prispôsobiť svoje vnútorné predpisy a procesy,” dodal právnik.