Počas pandémie vznikli podporné platformy pre e-školstvo

Bratislava – V marci uplynul jeden rok odvtedy, ako celý svet zasiahla pandémia. Postupne na dištančnú formu vzdelávania prešli všetky krajiny Európskej únie. Podľa mapy, ktorú vytvorila Agentúra OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO, možno povedať, že sa Slovensko dostalo na zoznam krajín Európskej únie, kde žiaci starší ako 10 rokov absolvovali dištančnú výučbu najdlhšie. Žiaci mladší ako 10 rokov mali možnosť učiť sa prezenčne dlhšie. Dnes už je situácia našťastie iná a žiaci opäť nastúpili do škôl na prezenčné vzdelávanie. Otázkou ostáva, aký dosah napriek nastaveným opatreniam bude mať dištančné vzdelávanie na vedomosti a psychosociálny vývoj detí a mládeže, a tiež na marginalizované skupiny žiakov, ktoré nedostatočným pripojením na internet a technickým vybavením doplatili na dištančné vzdelávanie najviac.

Napriek tomu, že sa vďaka online vyučovaniu podarilo pre veľkú časť populácie detí a mladých ľudí zabezpečiť online vzdelávanie, ukázalo sa, že škola má u žiakov aj ďalšiu významnú úlohu, poskytuje im priestor na socializáciu. Audrey Azoulay, generálna riaditeľka UNESCO, upozorňuje na fakt, že dlhotrvajúce a opakované zatváranie vzdelávacích inštitúcií má negatívne dosahy vo forme vypadnutia z procesu vzdelávania sa a učenia sa, ale aj na psychosociálny vývoj žiakov a študentov. Úplné zatváranie škôl musí byť preto poslednou alternatívou.

Digitálna transformácia

Zavedenie online vyučovania bolo výzvou nielen pre školy a pedagógov, ale aj žiakov a rodičov. Bolo nevyhnutné zabezpečiť kontakt medzi pedagógmi a žiakmi, žiakom prístup k informáciám a tiež flexibilne poskytovať profesijnú podporu pedagógom.

Napriek tomu, že žiadna obrazovka počítača nemôže nahradiť osobný kontakt s učiteľom, digitálne vzdelávanie počas pandémie umožnilo prejsť k iným novým formám vzdelávania, využívajúc vo veľkej miere informačno-komunikačné technológie, čo prispelo aj k urýchleniu digitálnej transformácie školstva.

Počas obdobia prerušenia dištančného vzdelávania boli dostupné aktuálne podporné platformy: Magickí učitelia online – inšpiratívne webináre pre učiteľov; webináre pre učiteľov a materiály na dištančné vyučovanie – IT Akadémia; Microsoft Teams pre online vzdelávanie; ImO – Jednoduché návyky učenia sa pre deti MŠ a ZŠ; VÚDPaP pre učiteľov (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie poskytuje e-mailovú podporu pre pedagogických zamestnancov); Vzdelávanie učiteľov v tvorbe online videí – ZMÚDRI; Zelená škola z domu; Zdieľanie pedagogických skúseností so vzdelávaním v domácom prostredí – EDULIENKA; Automatická týždenná spätná väzba od žiakov učiteľovi – ŠKOLSKÝ NETWORK; Prepájanie IT firiem a digitálneho obsahu so školami – DIGITÁLNA KOALÍCIA; Slovenská akadémia vied vzdeláva školákov (youtubový kanál Slovenskej akadémie vied); Medzinárodná platforma pre online vzdelávania – eTWINNING.

Je možné konštatovať, že sú k dispozícii viaceré platformy na dištančné vzdelávanie, ktoré sú dostupné pre bežnú populáciu. Avšak na Slovensku sa stretávame s jedným zo závažnejších dosahov prevažne dištančnej formy vzdelávania, a to je vylúčenie niektorých žiakov z výchovno-vzdelávacieho procesu. Ide najmä o žiakov zo sociálne či z ekonomicky znevýhodneného prostredia. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (Ostertágová & Čokyna, 2020) sa do výchovno-vzdelávacieho procesu v roku 2020 nemohlo zapojiť takmer 52-tisíc žiakov základných a stredných škôl. Ako ďalej uvádzajú autori, až štvrtina detí, ktoré navštevujú základnú školu s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, sa nezapojila do dištančnej výučby. V prípade stredných škôl je to približne 14 percent žiakov.

Rôzne komplikácie

Veľkým problémom bol nedostatok technického vybavenia. Z tohto dôvodu mnohé školy či jednotliví učitelia hľadali spôsoby, ako byť v kontakte so žiakmi a poskytnúť im aspoň základnú podporu. Pre niektorých žiakov nemožnosť navštevovať školu znamenala aj nedostatok vyváženej stravy, keďže ju v domácom prostredí nemali zabezpečenú. Ďalším problémom bola absentujúca podpora pedagogických a odborných zamestnancov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením či s rozmanitými potrebami.

Okrem spomenutých komplikácií sa objavili ďalšie negatívne dosahy v súvislosti s dištančným vzdelávaním. Spojené výskumné centrum Európskej komisie vydalo v roku 2020 prognózu o pravdepodobnom zásahu COVID-19 na vzdelávanie. Uvádza v nej niektoré z problémov, ktoré náhly prechod na dištančné vyučovanie môže spôsobiť: žiaci sa učia menej než počas prezenčnej výučby; mnohí žiaci môžu zažívať stres a úzkostlivosť, čo môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť sústrediť sa; dištančná forma vyučovania a nemožnosť fyzického kontaktu spôsobuje nedostatok motivácie zapojiť sa. V neposlednom rade spôsobila pandémia problémy pre pedagogický a odborný personál škôl, ktorý sa v krátkom čase musel prispôsobiť novému spôsobu vyučovania či poskytovania odbornej pomoci v súvislosti s výchovou a so vzdelávaním.