S rozvojom finančnej gramotnosti treba začať už v materských školách

Bratislava 14. apríla (TASR) – Vzdelávanie žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo vždy súčasťou obsahu vzdelávania, či už ako prierezová téma na základných školách alebo ako súčasť ekonomického vzdelávania na stredných školách. Základným a stredným školám sa odporúča pri výučbe finančnej gramotnosti klásť zvýšený dôraz na témy týkajúce sa boja proti korupcii a ochrany spotrebiteľa, uviedol pre TASR Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Rezort školstva poznamenal, že téma finančnej gramotnosti je dôležitá, preto sa s jej rozvíjaním odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Finančnú gramotnosť u detí na Slovensku overujú aj PISA testy. V tých z roku 2015 dosiahli mladí Slováci výkon 445 bodov, a teda priemerné skóre pod priemerom krajín OECD. V porovnaní testovania 2012 a 2015 dosiahli žiaci pokles výkonu. Štúdia vtedy odhalila, že viac ako 34 percent žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy, ktoré sa týkajú financií.

“Finančná gramotnosť ide ruka v ruke s čitateľskou a matematickou gramotnosťou, kde MŠVVaŠ vykonalo niekoľko opatrení, aby výsledky žiakov v medzinárodnej štúdii OECD PISA dosiahli uspokojivú úroveň,” priblížil rezort školstva. Ide napríklad o počet aktivít zameraných na podporu prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti detí a žiakov, ktorý narástol. “Skutočnosť, že úroveň finančnej gramotnosti je pod priemerom krajín OECD, nie je teda spôsobená nedostatkom úsilia v tomto smere,” poznamenalo ministerstvo.

“Faktorom, ktorý má vplyv na výsledky testovaných žiakov, je dostupnosť a poskytovanie vzdelávania v tejto oblasti v školách. Je dôležité poznamenať, že aj v krajinách, kde je v škole finančné vzdelávanie dostupné, je len málokde finančná gramotnosť vyučovaná ako jeden samostatný predmet,” objasnilo MŠVVaŠ. Vzdelávanie v tejto oblasti sa rezort školstva snaží posilňovať angažovaním vyučujúcich pri plnení cieľov Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG) svojpomocným zhotovovaním učebných pomôcok, využívaním disponibilných hodín na zavedenie nových predmetov vo vzťahu k finančnej gramotnosti či činnosťou záujmových krúžkov zameraných aj na rozvoj tohto druhu gramotnosti.

NŠFG popisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií. “V oblasti finančnej gramotnosti sa postupne zameriavajú od najnižšej úrovne až do momentu absolvovania strednej školy. Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí,” dodal rezort školstva s tým, že sa predpokladá, že žiak ovláda pojmy vyskytujúce sa v jednotlivých témach.

Ako narábať s peniazmi by sa mali učiť už deti na základných školách

Bratislava 14. apríla (TASR) – Finančnú gramotnosť by sa mali učiť už deti na prvom stupni základných škôl, pretože toto vzdelanie im môže pomôcť vyhnúť sa problémom v budúcnosti. Upozornil na to Peter Kalčevský, programový riaditeľ organizácie JA Slovensko, ktorá sa venuje vzdelávaniu mladých v oblasti financií, ekonomiky a podnikania.

Podľa Kalčevského je dôležité rozvíjať finančnú gramotnosť už od prvého stupňa základnej školy. “Dôležité to je práve z toho dôvodu, že Slovensko patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších počtov exekúcií,” zdôraznil.

Základy finančnej gramotnosti by sa mali implementovať do školských osnov aj podľa Andreja Huttu, člena prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. “V dobe informačnej spoločnosti, kedy sa všetko rýchlo mení a človek sa musí rýchlo rozhodovať na základe často minima informácií, to môže viesť k tomu, že jednotlivci spadnú do problémov v dôsledku dlhov. To je mnohokrát spôsobené ich chybnými rozhodnutiami, ktoré však nemohli kvalifikovane urobiť, nakoľko nemali k tomu potrebné vzdelanie,” skonštatoval.

Ako dodal Kalčevský, stretáva sa s názorom, že malé deti tieto vedomosti ešte nemusia mať a riešiť by to mali až dospelí. “To je práve problém. Dospelí si so svojimi finančnými problémami nie vždy vedia poradiť,” podotkol s tým, že cieľom vzdelávacích programov JA Slovensko nie je učiť najmenších žiakov o bankovom systéme či úrokových sadzbách. “Tí najmenší sa prostredníctvom našich vzdelávacích programov učia, že peniaze nerastú na stromoch a prečo bez práce nie sú koláče. Hravou formou a na praktických príkladoch, s ktorými sa reálne môžu stretnúť sa ich snažíme naučiť základy finančnej gramotnosti,” priblížil.

Seniorov v Žiline vzdelávajú vo finančnej gramotnosti od roku 2013

Žilina 14. apríla (TASR) – Univerzita tretieho veku (UTV) pri Ústave celoživotného vzdelávania (ÚCV) Žilinskej univerzity (ŽU) v Žiline vzdeláva seniorov vo finančnej gramotnosti od roku 2013.

Podľa koordinátorky UTV Jany Sňahničanovej sa výučbe venujú etablovaní lektori. “Sú to odborníci a k seniorom pristupujú po odbornej aj ľudskej stránke tak, aby to povedali veľmi pochopiteľne. Nie je to vždy len prednáška, ale aj úlohy a zážitkové učenie. Ľudia sú často po absolvovaní jednoročného študijného programu smutní, že ho nepoznali skôr. Ale aspoň cítia, že to môžu posúvať v rodine deťom a vnúčatám,” povedala Sňahničanová.

Doplnila, že v akademickom roku 2017/2018 výučbu finančnej gramotnosti v Žiline neotvorili pre nedostatok záujemcov. “Rozmýšľali sme, ako posunúť finančnú gramotnosť do iných študijných programov. ‘Prekopali’ sme tretí ročník študijného programu Právo – systém hodnôt, kde sme zaradili minimálne dve témy finančnej gramotnosti. A v pobočke v Čadci, kde je študijný program Životný štýl, je súčasťou výučby aj finančná gramotnosť,” uviedla koordinátorka UTV.

Riaditeľka ÚCV ŽU v Žiline a zároveň prezidentka Asociácie UTV na Slovensku Lucia Hrebeňárová podotkla, že motivácia seniorov vzdelávať sa vo finančnej gramotnosti má dve roviny. “Seniori sa pýtajú, či im to ešte môže pomôcť a do toho vstupuje aj to, ako program nastaviť, aby bol pre nich využiteľný. Druhá rovina je, že ak nemajú problém, necítia potrebu sa v tomto vzdelávať. Tí, ktorí možno majú nejaký problém, prekonajú strach. Prídu a počúvajú, ale týchto ľudí nie je až tak veľa,” vysvetlila Hrebeňárová.

Od roku 2013 sa podľa nej menia aj seniori, ktorí sa chcú vzdelávať vo finančnej gramotnosti. “V úvode sme s nimi veľmi intenzívne robili internet banking, to boli pre nich absolútne neznáme veci. V dnešnej dobe sa to skôr pretavuje do sledovania toku rodinných financií. Čo kedysi bolo štandardom, dnes je alfou a omegou toho programu. Ako si nastaviť rodinné financie, aby som dokázal korektne a v pohode existovať. Aby som si mohol dovoliť aj nejaké pôžitky. Ak si potrebujem pomôcť, tak ako. Ale aby som to dokázal zvládnuť,” doplnila Hrebeňárová.

O ochrane seniorov, podpore finančnej gramotnosti a prevencii hovorí aj v národnom programe aktívneho starnutia. “Bolo skvelé, že aj vďaka odboru pre celoživotné vzdelávanie na ministerstve školstva boli na Asociáciu UTV vyčlenené finančné prostriedky a boli vyslovene použité na podporu a rozvoj finančnej gramotnosti. V akademickom roku 2017/2018 sa do vzdelávania zapojilo na 13 slovenských UTV viac ako 500 seniorov,” uzavrela riaditeľka ÚCV ŽU v Žiline a zároveň prezidentka Asociácie UTV na Slovensku.