V Bratislave je o polovicu viac kancelárií ako pred 10 rokmi

Bratislava 1. novembra (TASR) – Masívna výstavba kancelárskych priestorov v Bratislave je v posledných rokoch neprehliadnuteľná. Kým v roku 2008 ich výmera predstavovala 1,2 milióna metrov štvorcových (m2), v súčasnosti je to 1,8 milióna m2. Médiá o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
      
Najvýraznejší medziročný nárast výmery bol v roku 2009, a to o vyše 10 %, kedy boli dokončené projekty, ktorých realizácia začala pred vypuknutím krízy. Ďalšie roky boli poznačené hospodárskou krízou, ale na druhej strane aj príležitosťami súvisiacimi s očakávaným pozitívnym vývojom ekonomiky.
      
„A tak, s výnimkou roku 2013, výmera administratívnych budov každoročne rástla. O 6,7 % sa medziročne zvýšila výmera napríklad aj v roku 2017, teda už v roku s rýchlym ekonomickým rastom a klesajúcou mierou nezamestnanosti,“ konštatovala s tým, že pokles v roku 2013 čiastočne súvisel aj so zatvorením jedného z bratislavských biznis centier.
      
Náladu, správanie aj stav na trhu s komerčnými nehnuteľnosťami popisuje aj tzv. miera neobsadenosti. Najnižšia miera neobsadenosti bola evidovaná podľa Sadovskej počas predchádzajúcich troch rokov, keď sa pohybovala okolo 6 %. Najvyššia úroveň, presahujúca 15 %, bola vypočítaná pre rok 2013. Podľa najaktuálnejších údajov, za prvý polrok 2019 došlo k nárastu miery neobsadenosti nad 8 %.
      
Nech už Slováci vykonávajú akúkoľvek profesiu, každý týždeň odpracujú v priemere 41 hodín, a tak minimálne tretinu každého pracovného dňa strávia na pracovisku, uvádza analytička s tým, že pracovné prostredie v nemalej miere vplýva na výkon zamestnanca. „Mnohí zamestnávatelia dnes tak v snahe zatraktívniť pracovné prostredie idú podstatne ďalej ako kedysi a v snahe udržať si zamestnanca kladú stále viac dôraz na jeho požiadavky a očakávania. Medzi nimi sa najčastejšie vyskytujú dostupnosť pracoviska, vybavenosť službami či prostredie, v ktorom je budova situovaná,“ konkretizovala.
      
V súčasnosti sa pre zamestnancov stáva stále dôležitejším aj hodnotové smerovanie zamestnávateľa, zvlášť v oblasti udržateľného rozvoja.