Spravodajstvo
Čas čítania 02:48
Spravodajstvo
Kategória:
Spravodajstvo

SR má rýchly rast, zaostáva vo vzdelávaní, inklúzii a transparentnosti

Slovensko dosahuje rýchly hospodársky rast. Prognózy naznačujú, že reálny HDP sa v roku 2017 zvýšil o 3,4 %, v roku 2018 by mal byť rast na úrovni 4 % a v roku 2019 dosiahne 4,2 %. Uvádza sa v tzv. európskom semestri, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia (EK) a ktorý obsahuje analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch EÚ.

Brusel 7. marca (TASR) – Slovensko dosahuje rýchly hospodársky rast. Prognózy naznačujú, že reálny HDP sa v roku 2017 zvýšil o 3,4 %, v roku 2018 by mal byť rast na úrovni 4 % a v roku 2019 dosiahne 4,2 %. Uvádza sa v tzv. európskom semestri, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia (EK) a ktorý obsahuje analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch EÚ.
      
V číselnom vyjadrení EK v roku 2018 v prípade SR očakáva pokles deficitu verejných financií na približne -1 % HDP a predpokladá sa, že pomer štátneho dlhu k HDP klesne pod 50 % HDP.
      
Komisia vo svojej analýze zdôraznila, že pozitívny ekonomický vývoj Slovenska je šancou na riešenie zostávajúcich štrukturálnych problémov. Dlhodobé nedostatky vidí v oblasti začleňovania znevýhodnených menšín na trh práce, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, verejnej správy a boja proti korupcii.
      
Motorom rastu ekonomiky v najbližších dvoch rokoch má byť najmä urýchlenie súkromnej spotreby, čo bude zároveň v znamení rastu zamestnanosti a silného rastu miezd.
      
EK očakáva, že v rokoch 2018 a 2019 sa výrazne zrýchlia súkromné aj vládne fixné investície a že zahraničný dopyt bude čoraz dôležitejším zdrojom hospodárskeho rastu. Najmä zásluhou rozšírenia výrobných a vývozných kapacít vo výrobnom sektore.
      
Komisia skonštatovala pozitívny vývoj na trhu práce, keď miera zamestnanosti sa zvýšila na 71,2 % (tretí štvrťrok 2017) a nezamestnanosť vlani klesla na 8,1 %. V strednodobom horizonte sa očakáva ďalšie zlepšenie na trhu práce, brzdou rozvoja je podľa Bruselu dlhodobá nezamestnanosť a obmedzené pracovné príležitosti pre znevýhodnené skupiny, nízka vnútorná mobilita a veľké rozdiely medzi regiónmi v okolí Bratislavy a východnou časťou krajiny, čo vidieť aj na nerovnomernom príleve zahraničných investícií.
      
Trh práce je tiež poznačený nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých odvetviach hospodárstva. Hlavnými prekážkami pre inkluzívny rast sú slabé výsledky vzdelávania a nerovnosť založená na sociálno-ekonomickom pozadí.
      
Pokrok, ktorý SR dosiahla v súlade s odporúčaniami EK z roku 2017, vidieť vo viacerých oblastiach politiky – v zlepšení nákladovej efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, lepších aktivačných opatreniach pre znevýhodnené skupiny a lepších pracovných príležitostiach pre ženy. Sem zapadá aj komplexný plán na zníženie administratívnych a regulačných prekážok pre podniky.
      
Slabší pokrok eurokomisia vidí pri zlepšovaní kvality vzdelávania a zvyšovaní účasti Rómov na vzdelávaní, zlepšovaní hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní, a tiež pri zlepšení účinnosti justičného systému. Podľa EK nebol dosiahnutý pokrok v oblasti boja proti korupcii.
      
Komisia tiež skonštatovala, že pokiaľ ide o národné ciele v rámci stratégie Európa 2020, Slovensko je na dobrej ceste naplniť výzvy v oblasti zamestnanosti, znižovania emisií skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a zníženia počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.

Zdroj: TASR   Foto:  Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."