Ján Richter vidí dve možnosti, ako by sa mohla minimálna mzda zvyšovať

Bratislava 26. apríla (TASR) – Zamestnávatelia volajú po tom, aby sa stanovil mechanizmus, podľa ktorého by sa zvyšovala minimálna mzda na Slovensku. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na piatkovom sneme Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) naznačil, že postupne by sa malo smerovať k tomu, aby minimálna mzda predstavovala 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

“Áno, 60 % podielu priemernej mzdy môže byť otázka, ktorá môže byť aktuálna. Je to odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, Európskeho sociálneho výboru. Je to jedna z možností,” podotkol minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Riešením by však podľa neho mohla byť aj odvetvová minimálna mzda. “To je tiež cesta, ktorou by sa dalo vydať. Odmietam rozmýšľanie o regionálnej minimálnej mzdy. Odvetvová zohľadňuje objektívne rozdiely, ktoré z hľadiska ceny práce v jednotlivých odvetviach sú,” doplnil Richter. Zároveň uviedol, že sa nechce vyjadrovať k výške minimálnej mzdy v budúcom roku, kým majú priestor na rokovanie sociálni partneri.

Premiér tiež naznačil, že zákony, ktoré ovplyvňujú chod podnikov, by mali začať platiť vždy k začiatku nového roka, aby sa firmy mohli na zmeny pripraviť. “Z pohľadu vlády nevidím v tom problém. Všetky podstatné veci by v parlamente mali byť schválené do konca októbra a už potom sa venovať len rozpočtu. Bude dôležité komunikovať aj s poslancami,” myslí si Richter.

Prioritou vlády je uľahčenie podnikania na Slovensku

Bratislava 26. apríla (TASR) – Prioritou vlády naďalej zostáva uľahčenie podnikania na Slovensku. Skonštatoval to na piatkovom Sneme Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) s tým, že ak chce Slovensko zvládnuť nevyhnutnú automatizáciu mnohých profesií a posunúť sa z montážnej dielne k produkcii s vyššou pridanou hodnotou, musí viac investovať aj do vzdelávania ľudí.

Pellegrini uviedol, že slovenská ekonomika v súčasnosti zažíva dobré časy, od krízy v roku 2009 zaznamenáva historické maximá pracujúcich na riadny úväzok, klesá nezamestnanosť. “Vláda nedávno schválila 21 opatrení, ktoré okrem automobilového priemyslu podporia aj podnikateľské prostredie. Podarilo sa nám v oblasti podnikateľského prostredia prijať už tri balíčky opatrení,” priblížil premiér. 

Vníma, že sa zamestnávateľom nepozdáva prijímanie legislatívnych opatrení v priebehu roka. “Dal som prísľub, že chceme zmeniť celý spôsob prípravy legislatívy tak, aby účinnosť nadobúdala až od 1. januára nasledujúceho roka, aby sa firmy mohli na to pripraviť,” avizoval Pellegrini.

Premiér tiež naznačil, že v prípade minimálnej mzdy by sa mohol zaviesť tzv. automat. “Postupne chceme smerovať k tomu, aby minimálna mzda predstavovala 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zbavili by sme sa tak akýchkoľvek politických súbojov, debát alebo zneužívania tejto témy na politické účely,” avizoval premiér s tým, že by sa mohla predstaviť kombinácia opatrení tak, aby nemusela minimálna mzda vzrásť až tak extrémne rýchlo, ale aby zostalo ľuďom viac v peňaženke. “Mohli by sme na budúci rok hovoriť o nejakom raste minimálnej mzdy v kombinácii so znížením daňového zaťaženia zamestnanca,” dodal Pellegrini.

V období rokov 2018 až 2023 budú na Slovensku potrebovať zamestnávatelia viac ako 400.000 zamestnancov. Najviac pracovných síl si vyžiada priemysel a obchod. Významný počet pracovníkov bude potrebovať aj sektor vzdelávania a stavebníctvo. Najväčší nedostatok pracovných síl bude v IT sektore a v poľnohospodárstve. “Ak chce Slovensko zvládnuť nevyhnutnú automatizáciu mnohých profesií a posunúť sa z montážnej dielne k produkcii s vyššou pridanou hodnotou, musí viac investovať do vzdelávania ľudí,” myslí si premiér.

Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga však uviedol, že podnikateľom na Slovensku robia problémy viaceré legislatívne opatrenia ako zvýšenie príplatkov za prácu, rekreačné poukážky, upravili sa podmienky 13. a 14. platu, zastropoval sa dôchodkový vek, problémom je aj zvyšovanie minimálnej mzdy, meniaca sa legislatíva, ako aj nedostatok pracovnej sily. “Praktický život podnikateľov v kontexte prijímaných legislatívnych opatrení je každým rokom ťažší a komplikovanejší,” podotkol Kiraľvarga s tým, že dlhodobo sa nedarí zlepšovať podnikateľské prostredie a ekonomickú slobodu. “Naopak, musím poukázať na nesystémové opatrenia, ktoré výrazne zhoršujú podnikateľské prostredie a celkové regulačné daňovo-odvodové zaťaženie,” podotkol Kiraľvarga. V uplynulom období boli podľa jeho slov schválené tri sociálne balíčky, podnikatelia sa však z médií dozvedajú o ďalších predvolebných balíčkoch. “Takéto nekoncepčné a nesystémové riadenie politiky trhu práce, príliš časté zmeny v pracovnej legislatíve motivované predovšetkým snahou o zbieranie politických bodov vytvárajú nestabilitu právneho prostredia, deštruujú motivačné systémy a sťažujú plánovanie vo firmách,” upozornil Kiraľvarga. Dodal, že sa zavádzajú nové špeciálne dane a odvody, prípadne sa predlžuje platnosť dočasne zavedených.

Podľa RÚZ sú sociálne balíčky prijímané narýchlo, problémom je aj vzdelávanie

Bratislava 26. apríla (TASR) – Konkurencieschopnosť, vzdelávanie a pracovná mobilita. To sú pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) tri kľúčové priority do roku 2020, o ktorých hovorila na piatkovom sneme. Zároveň upozornili na viaceré problémy, ktoré zamestnávateľov v súčasnosti trápia. 

“Trápia nás sociálne balíčky, ktoré sa prijímajú “zbrklo”, bez toho, aby boli jasne odkomunikované, zvážené možné dosahy na zamestnancov a zamestnávateľov,” skonštatoval na piatkovej tlačovej konferencii prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Za problematické považujú aj zvyšovanie minimálnej mzdy. “Snažíme sa nájsť vhodný mechanizmus, aby dosah minimálnej mzdy na zamestnanca, ale jej previazanosť na ostatné atribúty, ktoré sú súčasťou kompenzácie pracovníkov, neničili podnikateľské prostredie,” povedal Kiraľvarga.

V oblasti konkurencieschopnosti zamestnávatelia očakávajú, že vláda podporí transformáciu priemyslu na nízkouhlíkovú výrobu aj formou bezodplatného prideľovania kvót, prehodnotením využívania zdrojov v Environmentálnom fonde či zavedením udržateľného systému kompenzácie vysokých cien elektrickej energie pre energeticky náročný priemysel.

Na trhu práce je podľa zamestnávateľov stále problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a vzdelávacie systémy nekorešpondujú s potrebami trhu. RÚZ preto uviedla, že bude naďalej podporovať realizáciu všetkých opatrení zameraných na uľahčenie zamestnávania ľudí z tretích krajín.

Za problematický považuje RÚZ aj systém vzdelávania. “Mrzí nás, že napriek tomu, že už úplne všetci vedia, že v tejto dobe treba digitálne zručnosti, matematiku, tak donútiť tých, ktorí sú za to zodpovední, aby sme sa v tejto téme pohli ďalej, stále zlyháva,” podotkol prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.

Pod zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska by sa podľa RÚZ podpísalo aj zreformovanie daňového a odvodového systému. Odstrániť by sa malo tzv. skryté zdaňovanie. RÚZ presadzuje, aby sa udržala efektívnosť výberu daní, podporilo sa dobrovoľné plnenie daňových povinností, zrušiť by sa malo platenie osobitných odvetvových daní a odvodov. Potrebné je aj reformovať súčasný neefektívny a drahý systém zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, znížiť by sa malo aj odvodové zaťaženie zamestnávateľov.
      
“Jedným z kľúčových problémov podnikania na Slovensku je neustále narastajúca regulačná záťaž podnikania. O tomto probléme hovoríme roky a roky sa zhoršuje,” myslí si člen Prezídia RÚZ Ján Oravec. Regulácia sa prejavuje podľa jeho slov tým, že firmám zbytočne rastú náklady. “Mnohé zaťaženia sú skryté,” upozornil Oravec.
      
Zamestnávatelia volajú aj po zavedení systematického legislatívneho procesu a znížení byrokracie, zvýšení vymožiteľnosti práva, prepojení vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. V rámci strategických priorít RÚZ považuje za potrebnú aj reformu regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií, ako aj zlepšiť využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie.