S dlhodobo nezamestnanými budú úrady pracovať, výzvou je digitalizácia

Bratislava 6. júna (TASR) – Opatrenia, ktoré prijíma vláda v oblasti trhu práce, prinášajú výsledky. Tvrdí to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v reakcii na odporúčania Európskej komisie (EK) pre jednotlivé členské štáty Európskej únie. Podľa ministerstva klesá nezamestnanosť, taktiež sa prijímajú opatrenia na znižovanie regionálnych rozdielov. Potrebné však bude zamerať sa napríklad na zmenu štruktúry zamestnancov na trhu práce.
      
Komisia skonštatovala, že hoci nezamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordne nízke úrovne, na trhu práce existujú medzi regiónmi stále veľké rozdiely. Problémom je i dlhodobá miera nezamestnanosti nad priemerom Európskej únie (EÚ), či nízka miera zamestnanosti žien po skončení materskej. “Na Slovensku sa dlhodobo darí znižovať nezamestnanosť, pričom v tejto oblasti dosahujeme historické minimá. S tým súvisí prirodzene aj rast zamestnanosti, ktorá je na historických maximách. Dokonca sa nám v predstihu podarí dosiahnuť cieľ zo stratégie Európa 2020 zvýšiť zamestnanosť vo vekovej skupine od 20 do 64 rokov na úroveň 72 % do roku 2020,” tvrdí ministerstvo s tým, že sa prijímajú opatrenia zamerané na znevýhodnených uchádzačov o prácu i podporu rekvalifikácie.
      
Výrazne podľa ministerstva klesá aj počet dlhodobo nezamestnaných. V evidencii úradov práce ich však stále zostáva viac ako 62.000. “S touto skupinou budú úrady práce naďalej intenzívne a individuálne pracovať. Očakávame, že časť z nich si nájde uplatnenie v sociálnych podnikoch, ktoré vďaka novej úprave dostanú zo strany štátu širšiu podporu,” očakáva ministerstvo.
      
K odstraňovaniu regionálnych rozdielov zase podľa rezortu prispievajú opatrenia na podporu najmenej rozvinutých regiónov. “Napríklad v okrese Rimavská Sobota klesla miera evidovanej nezamestnanosti za dva roky o 8,24 percentuálneho bodu (p. b), v okrese Revúca o 8,00 p. b. a v okrese Rožňava o 6,4 p. b.,” vyčíslil rezort, ktorý za prioritu označil poskytovanie cielených programov navrhnutých zamestnávateľmi na základe potrieb regionálneho trhu práce. “Zároveň si uvedomujeme, že nastupujúca digitalizácia zásadným spôsobom mení povahu priemyslu a má významné vplyvy i na ďalšie časti hospodárstva, ako aj celú spoločnosť. Bude potrebné reagovať na zmenu štruktúry zamestnancov na trhu práce, podporiť rekvalifikácie, či zanalyzovať dosahy digitalizácie na trh práce,” uviedlo ministerstvo.
      
Nižšiu miera participácie žien v reprodukčnom veku na trhu, za ktorú kritizuje Slovensko aj EK, podľa ministerstva súvisí s nízkym využívaním flexibilných pracovných úväzkov a zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov. “Návrat žien na trh práce môžu zároveň spomaľovať aj zaužívané kultúrne normy, ako aj vyššia početnosť detí v niektorých regiónoch, ktorá predlžuje kariérnu prestávku,” tvrdí rezort. Porovnanie príjmov matiek a ich ekonomickej aktivity ukazuje, že lepšie zarábajúce matky sa na trh práce vracajú rýchlejšie. MPSVR uviedlo, že kým niektoré matky s nadpriemerným predchádzajúcim príjmom začínajú pracovať už po 14 mesiacoch od narodenia dieťaťa, matky s nižšou predchádzajúcou mzdou sa na trh práce vracajú v priemere až o 8 mesiacov neskôr. “Slovenský trh práce poskytuje relatívne málo flexibilných pracovných miest, hoci to Zákonník práce umožňuje. Zamestnávatelia môžu využívať okrem pracovného pomeru na týždenný pracovný čas a na neurčitý čas aj atypické pružné formy pracovnoprávneho vzťahu,” dodalo MPSVR SR.